SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Život a umenie v mene človeka a jeho ľudskosti

KNIHA TÝŽDŇA MA VIE / MůJ ŽIVOT Chagall naplnil svoj čas až po okraj – službou umeniu a láskou k životu

KNIHA TÝŽDŇA

MA VIE / MůJ ŽIVOT

Chagall naplnil svoj čas až po okraj – službou umeniu a láskou k životu

Marc Chagall (1887 – 1985) rozdával na všetky strany a sám seba považoval za obdareného človeka a umelca. Keď mu v roku jeho osemdesiatin usporiadali vo Francúzsku veľké výstavy, vlastné obrazy si vraj prezeral s údivom dieťaťa. Žasol nad svojím životom i nad tým, akú zázračnú púť prešiel ten chudobný židovský chlapec z Vitebska.

Jeho spomienky vyšli knižne už v roku 1931 a nedávno ich pod rovnakým názvom – Ma vie, Můj život vydala pražská Metafora v preklade Jakuba Volného a s doslovom Václava Vokolka.

Skryť Vypnúť reklamu

Portréty na rozlúčku

Chagall dopísal memoáre v roku 1922 v Moskve a poňal ich ako rozlúčku s milovaným rodným mestom. Tvoria ju s láskou a vďakou napísané portréty rodičov, príbuzných, priateľov a miest.

Sú na nich všetci jemu blízki ľudia: „stále unavený a ustaraný otec“, ktorému „z očí občas svietilo prívetivé svetlo“ a iba malý Marc poznal „jeho ľudové, poetické a tichom otupené srdce“. Mama, ktorej venoval aj takúto otázku: „Mohol by som si z vlastných slov pre teba odvinúť trochu nehy, hebkej a láskavej?“ Babička, ktorá „sa skladá iba zo šatky okolo hlavy, sukienky a obličaja pokrytého vráskami“. Strýko Juda, čo „odchádza na ulicu a líha si na strechu kostola“. Svetlo však prichádzalo aj od vzdialených príbuzných – od hviezd: „Odprevádzajú ma ku škole a čakajú na mňa, kým sa vrátim,“ píše Chagall s výčitkou, že ich nechal „osamote a v takej závratnej výške“.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho kaleidoskopické rozprávanie zavše nadobúda podobu básne. Je popretkávané skutočnými epizódami i útržkami snov a polosnov vizualizovaných presne volenými slovami. Spomínanie si pritom zachováva hovorový ráz a pôvodnosť a pôsobí, akoby sa rozprávač s príbehmi, neraz čerpajúcimi zo starého židovského mysticizmu, zdôveroval poslucháčom.

Chagall neprepisoval realitu. Ako rozprával, mohol aj maľovať, lebo sa mu „v duši ako zázrakom rodilo zátišie“ s presným dátumom vzniku: „Jedného krásneho dňa (hoci všetky dni sú krásne).“ Slovo a ťah štetcom sa tak stali oslavou života a jeho krás, dolovaných so zmyslom pre temer obradnú sviatočnosť. Keby pri tom chodil, možno by jeho prvá žena Bella Rosenfeldová znovu napísala v knihe pamätí Horiace svetlo, že sa „pohyboval, akoby sa bál došliapnuť na zem“.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak maliar a scénický výtvarník Léon Bakst povedal, že Chagallove obrazy spievajú, ozvenu tohto spevu počuť aj v knihe Môj život, ktorá je trochu modlitbou, beletrizovanou ilustráciou pokory a židovskej zbožnosti („kiež mi Boh dovolí prelievať pred mojimi plátnami skutočné slzy“).

Chagall písal aj verše, no neodvážil sa ich ukázať napríklad Blokovi. Často ho zmáhali pochybnosti („možno je moje umenie umením nezmyselného“), no spoliehal sa na svoj inštinkt a ten ho nikdy nesklamal – vždy maľoval ako Marc Chagall, „nadprirodzene“, čo bol prívlastok, ktorý ako prvý zišiel na um Apollinairovi, keď vstúpil do jeho parížskeho ateliéru. A rovnako „nadprirodzene“ Chagall písal.

V inom svetle a svete

Túžil po Paríži, no ten sa mu dlho vzďaľoval. Svet výtvarného umenia, vzdelania mu najprv ponúkol Petrohrad, no ako občan druhej kategórie musel pre pobyt v meste namáhavo zháňať povolenie. Neskôr ho predstavili advokátovi a poslancovi dumy Vinaverovi, ktorý si od neho kúpil dva obrazy a poskytol mu peniaze na pobyt v Paríži ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny. La Ruche, čiže Úľ – centrum vtedajšej avantgardy (kde dodnes sídli šesťdesiat ateliérov) bol v tej chvíli na dosah. A s ním múzeá, salóny a výstavy, kde ho fascinoval Rembrandt a nadchli Chardin, Fouquet či Géricault. Chagall zrazu žil život a čas v inom svetle a svete, kde mu spoločnosť robil básnik a esejista expresionizmu Ludwig Rubiner, básnik Blaise Cendrars alebo historik umenia Max Jakob.

Skryť Vypnúť reklamu

Nasledoval však návrat do Ruska zmietajúceho sa vo vojne a vo dvoch revolúciách roku 1917, a tak v knihe defilujú postavy z vtedajšieho kultúrneho i politického prostredia. Povedzme Majakovskij, ktorý tušil, že Chagallovi „sa bridí jeho vykrikovanie a verejné pľuvanie“. Vitebský maliar mal radšej Jesenina, čo „so slzami v očiach nemlátil do stola, ale bil sa do pŕs, nepľul na iných, ale sám sebe do tváre“.

Ďalšie stránky memoárov zapĺňajú bezmenní, sebaistí revoluční hlupáci, ktorí v mene proletárskeho umenia žiadali „smrť obrazom!“ Aj takýmto heslom sa popri doktrínach a frázach otvárali nové obzory a rozširoval sa priestor.

Chagall aj v časoch domových prehliadok, rabovania, zatýkania a zabíjania veril, že „revolúcia môže byť veľká a súčasne si môže zachovať úctu k ľuďom“. Aj vtedy nachádzal poéziu v živote. Len jeho huslista hral s väčšou clivotou, akoby tušil, že po prvej svetovej príde aj druhá, akoby už na toto ďalšie smetisko ľudských dejín zvolával kohúty plašiace smrť. Svoj láskavý tón a porozumenie životu naplno demonštruje aj v tých častiach knihy, ktoré obsahujú jeho bolestné skúsenosti, keď sa s Bellou a dcérou Idou sťahoval nevedno kam, zažívajúc neistotu, úzkosť a hlad.

Skryť Vypnúť reklamu

Istý čas ešte zostal vo Vitebsku, kde založil školu výtvarných umení a stal sa jej riaditeľom. Chcel vybudovať aj múzeum a mestské umelecké dielne. Z akadémie ho však vylúčili. Strojcovia ružových zajtrajškov s čiernobielym videním si nevedeli predstaviť zelenú kravu či letiaceho koňa. Ich predstavivosť nemohla presiahnuť horizont triedneho boja a jeho metódy.

Marc Chagall miloval umenie a život. Jedno oslavoval druhým a oboje sa mu stalo prostriedkom i cieľom. Preto sa zrodilo toľko poézie. Aj v tejto knihe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  2. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  3. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  4. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  5. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  6. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  7. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  8. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  9. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  10. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 748
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 575
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 264
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 490
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 410
  6. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 380
  7. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 264
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 160
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 144
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda Smeru Robert Fico.

V prvej vláde odpísané záverečné práce spolustraníkov neriešil.


11 h
Vizualizácia polyfunkčného projektu, ktorý pripravuje rodina Poórovcov.

Poórova firma chce stavať v Ružinove.


23. sep
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


10 h
Vojtech Végh verí, že varenie bez odpadu, keď sa využívajú listy, šupky aj stonky, je chutnejšie. Na snímke marakujový krém s pitahayou.

Rozhovor s Vojtechom Véghom.


17. sep

Blogy SME

  1. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  2. Roman Kebísek: Avantgardista Malevič a suprematické porcelánové súpravy z 20. rokov 20. storočia
  3. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  4. Tomáš Čejka: Ikonická fotografia "Američanka v Taliansku" má 70 rokov
  5. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)
  6. Samuel Ivančák: Cirkus leto (rozhovor s Pavlom Hammelom)
  7. Alexander Hričko: Slovenské národné hnutie v 80. a 90. rokoch 19. storočia
  8. Roman Kebísek: Čo o Jurajovi Jánošíkovi hovoril žalobca, čo obhajca a aký bol rozsudok
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 534
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 13 374
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 027
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 476
  5. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 5 360
  6. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 4 792
  7. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 813
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 659
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu