Mama sa vždy vyhrážala, že na nás zavolá pána farára

Detstvo je zákonom a tradíciou chránené, má byť idylické a čisté. Írsky prozaik Kevin Maher nechal tieto konvencie iným a napísal knihu Pole (Odeon 2013), román o dospievaní, ktoré sa zmenilo na premietacie plátno spoločenských trendov v Írsku na sklonku 20. storočia. Pomohol si tým najdostupnejším, čo mal nablízku - siahol do archívu vlastného života.

Írsky tínedžer je špeciálne obľúbenou literárnou a filmovou postavou. V jeho blízkosti väčšinou striehne úchylný páter z kláštornej školy alebo prísna mníška, ktorá vo svätom zápale mláti mládež hlava-nehlava. Maher nezostal úplne nedotknutý týmto pokušením, ale ak niekto bude jeho Pole vykladať výlučne ako príbeh sexuálneho zneužívania, pôjde viac o marketingový záujem než o realistické hodnotenie.

Iné meno pre diabla

Trinásťročný Jim Finnegan, chlapec z Dublinu, začína svoje rozprávanie v orwelovskom roku 1984. Jeho život spolu s piatimi sestrami nie je nijako ponurý.

Tradičné Írsko je prítomné, Jim nežije v krajine bez vlastností. Spoločnosť je prísne formalizovaná. Po niekoľkých štamperlíkoch si ľudia od srdca zaspievajú vlastenecké piesne (napríklad Pole), lebo Briti sú iným menom pre diabla.

Všeličo sa nesmie a nesluší, „mama sa nám odjakživa vyhrážala, že na nás zavolá pána Farára. Ten všetko vie a každý problém vyrieši.“ Jim sa presviedča, že pán farár nielen všetko vie, ale niektorí sú aj všetkého schopní. Páter O'Culigeen, ktorému miništruje, ho neobťažuje (to by bolo slabé slovo), ale od prvej chvíle znásilňuje a ponižuje.

Jeho protipólom je iný páter, sympatický „týpek“ z kláštora, ktorý dá nehodnému spolubratovi lekciu mravnosti v slovnej i fyzickej podobe. Ďalšou postavou, ktorá uprednostňuje jasnú hru, je teta Grace žijúca v dekadentnom Londýne. Jim spolu so svojou tehotnou priateľkou získa u „anglickej“ tety azyl, keď sa najprv pokúsia o interrupciu, lebo doma to nejde.

Dospieva v zrýchlenom režime, chce sa chlapsky postarať o depresívnu priateľku. Odkiaľ pozná nového zákazníka v reštaurácii, kde pracuje? Nepodarený kňaz sa vracia na scénu, Jim však už dávno nie je bezbranným chlapcom predurčeným k osudu obete...

Nedôveryhodný hrdina?

Toto dospievanie je naozaj všetkým, len nie harmonickou idylkou. Napriek tomu Jim rozpráva s humorom, raz cynickým a inokedy láskavým. Štýl rozprávania je v českom preklade podporený hovorovou češtinou, ktorá dáva rozprávačovi autentickú podobu, ale miestami je násilná pre čitateľovo oko. Maherov hrdina (alebo jeho literárne druhé ja?) je čiastočne nedôveryhodný. Je reálne, aby 14–ročný chlapec bol až takto „rýchlený“ vo svojom raste?

Zaujímavé sú spoločenské konotácie. Dodnes každý rok viac ako štyri tisícky írskych žien cestujú za interrupciami do Veľkej Británie. Román ukazuje rozpad starého sveta. Nie je to však ideologická agitka použiteľná v kultúrnej vojne. Ľudské životy sa môžu zamotať nezávisle od modernizačných trendov.

Otázka ľudskosti, čistoty úmyslov, zodpovednosti a mravnej integrity je intenzívna rovnako v tradičnej katolíckej krajine ako v liberálnej spoločnosti. Toto by sa mohlo stať spoločnou platformou aktérov kultúrnej vojny. Stane sa to však iba v románe, a to ešte najlepšie napísanom v žánre sci-fi.