Dušan Taragel sa po dvoch editorských počinoch, keď z poviedok svojich kolegov (ale aj z vlastného šuplíka) zostavil dve zbierky Sex po slovensky, tentoraz zmocnil svojej obľúbenej témy ako výhradný autor.
V podtitule knihy Polrok bez sexu potešil celý národ, keď oznámil, že sú to erotické poviedky pre ženy a mužov. Poradie adresátov knihy zrejme vychádza z faktu, že ide najmä o príbehy žien, hoci vtipné a ironické rozprávanie s veľmi povedomými opismi sexuálnych scén rovnako potešia obe čitateľské pohlavia. Menej radosti však zažívajú postavy jeho poviedok, čo nakoniec nie je až také prekvapujúce so zreteľom na názov knihy.
Polrok bez sexu ešte nič neznamená, utešujú v titulnej poviedke zúfalú hrdinku, ktorú práve opustil veľmi výkonný frajer, jej dve najlepšie kamarátky. Taragel však vie svoje, veď vo fundovanom doslove cituje názory autorít vrátane nie príliš objavného tvrdenia, že človek je naprogramovaný na častý a pravidelný sexuálny život. A ten veru v poviedkach tejto knižky nie je samozrejmosťou, a ani s jeho kvalitou to nie je vždy ideálne („vtedy sa teda parádne neurobila“).
Už spomenuté Taragelovo záverečné slovo o sexuálnych výskumoch je vďaka autorovmu nadhľadu odľahčeným exkurzom do sveta známych i menej známych faktov a príjemným bonusom. Hoci informácia o tom, že ideálna dĺžka penisu je 17 centimetrov, môže trochu pokaziť náladu.
