Eugene Allen pracoval ako čašník a komorník v Bielom dome v rokoch 1952 až 1986 pre prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho, Lyndona B. Johnsona, Richarda Nixona, Geralda Forda, Jimmyho Cartera a Ronalda Reagana.
Narodil sa na bavlníkovej plantáži. Bieli plantážnici mu znásilnili matku a zastrelili otca. Zo siroty sa stal sluha alebo, ako hovorili jeho páni - house nigger. Postupne sa však prepracoval na post čašníka a komorníka.
Noviny The Washington Post po Obamovom volebnom triumfe v roku 2008 priniesli o Allenovi článok A Butler Well Served by This Election.
Hollywoodske štúdiá vzápätí kúpili práva na filmovú adaptáciu.
Aký banálny život
Pravda, filmový komorník sa volá Cecil Gaines a puntičkári v snímke s nadšením nachádzajú stále nové historické nepresnosti.
No životný oblúk od človeka takmer bez akýchkoľvek práv až po hosťa prvého amerického prezidenta čiernej pleti je dostatočne kuriózny i pôsobivý.
Scenár Dannyho Stronga trpí všemožnými necnosťami. Priveľmi chce opisovať dobu a najmä hnutie za rasovú rovnoprávnosť, potláča Allenov vlastný život, jeho súkromie a vzťahy. Jedinečný osud mení na banálny plochý príbeh bez zvratov a prekvapení.
Príbeh muža, ktorý je taký oddaný povolaniu, že si zničí rodinu a nie je schopný to rozoznať ani priznať, sa odohráva až v druhom či treťom pláne.
V popredí sú spoločenské zmeny v USA, politické debaty pánov Bieleho domu a po nich príbeh Gainesovho staršieho syna Louisa, zapáleného bojovníka proti diskriminácii.
Príbeh sa drobí, pozornosť rozptyľuje, originálne myšlienky a emócie nahrádza história plná citátov.
Všetko ubijú slová
Režisér Lee Daniels zažiaril v roku 2009 drámou Precious o zneužívanej Afroameričanke (Oscary za ženský herecký výkon vedľajšej úlohe a scenár), takže mohol aj podľa nedokonalého scenára nakrútiť strhujúcu ľudskú drámu.
Aj on však dal prednosť prvoplánovému opisu zmien americkej spoločnosti.
Nakrútil politicky korektné dielo, ktorému sotva možno veľa vyčítať po remeselnej stránke. Opisnosť a všeobecná kritika bielej americkej spoločnosti sú však silnejšie ako všetko ostatné. Forma neprekračuje hranice tradičnej televíznej realistickej drámy.
V niektorých momentoch dokáže výstižne a presvedčivo vytvoriť napätie, akciu i atmosféru, no vzápätí ich ubije slovami, slovami, slovami. Je však možné, že práve toto lahodí cieľovej skupine – afroamerickej strednej triede.
Obsadenie je skvostné
Zneužívanú matku malého Cecila hrá Mariah Carey, starú ženu na bavlníkovej plantáži Vanessa Redgrave, Cecilovho šéfa a kolegu Cuba Gooding Jr., ďalšieho Lenny Kravitz.
Prezidenta Eisenhowera stvárnil Robin Williams, Kennedyho James Marsden, Johnsona Liev Schreiber, Nixona John Cusack. Alan Rickman a Jane Fonda účinkujú v úlohách manželov Ronalda a Nancy Reaganovcov.
Každý je niečím zaujímavý, sú to však len epizódne a ilustratívne roly. Forest Whitaker hrá Gainesa presne a presvedčivo: ako tichého, korektného až nudného sluhu – čo nie je veľmi strhujúci prístup. Oprah Winfrey ako jeho manželka Gloria nič neriskuje a len zľahka kĺže po povrchu.
No i tak sa nudy báť netreba. Veď v 132 minútach filmu je koncentrovaných takmer sto rokov. Pocit, že sa to celé dalo sfilmovať aj lepšie, je však neodbytný.
