Najlepšie ho z vlastných filmov vystihujú Idioti. Zopár mladých ľudí na protest proti pretvárke normálneho života odíde od svojich rodín a založí nekonvenčné spoločenstvo. Najradšej sa zabávajú v prestrojení za mentálne postihnutých.
Na výletoch dodávkou si užívajú imunitu „idiotov“, napáchajú škandály a výtržnosti. No keďže sme v hyperkorektnom Dánsku, všetko sa im prepečie.
Najväčší idiot
Výber z filmov:
- Prelomiť vlny (1996)
Príbeh zo škótskeho mestečka. Pre milého urobí nevinné dievča čokoľvek. - Tanečnica v tme (2000)
Netradičný muzikál so zlým koncom. Príbeh emigrantky, ktorej hrozí slepota a syna s podobnou chorobou - Dogville (2003) a Manderlay (2005)
Nedokončená americká trilógia, netypický pohľad na zlo a problém otroctva. - Antikrist (2009)
Po traume muž a žena v lesnej chatke dávajú vzťah dokopy. Vznikne z toho horor. - Melancholia (2011)
K Zemi mieri planéta zničiť svet. Každá z postáv to tuší a prežíva po svojom.
Nie náhodou si dal vytetovať slovo "Fuck" na hánky prstov.
Prvý mimo pornografie ukázal pohlavný styk bez cenzúry, provokoval antiamerikanizmom („Bush je sviňa, za tým si stojím“) vo filmoch Dogville a Manderlay a keď mu ako mladému talentu na canneskom festivale odopreli hlavnú cenu, vynadal do trpaslíkov šéfovi poroty Romanovi Polanskému.
Keď sa o dvadsať rokov na rovnakom podujatí zamotal vo výrokoch, že „vlastne chápe Hitlera“, vznikol z toho veľký škandál a von Triera z festivalu vykázali.
„Ak pôsobím ako idiot, tak ním asi som,“ pripustil umelec s nutkavou potrebou rušiť tabu, mať nemiestne poznámky a nakrúcať filmy, čo sú – to sú jeho vlastné slová – príjemné asi ako kameň v topánke.
Možno, že mal v detstve príliš voľnú výchovu. Obaja rodičia boli liberáli, komunisti, radikálni nudisti, pravidelne prázdninoval v nudistických kempoch. Disciplína boli pre nich spiatočnícka, zákaz platil len pre jedno: zábavu a emócie.
Doma ho nebili, v škole to bol, ako zistil, hendikep. V správaní mu chýbala citlivosť pre hranicu a to čo je za ňou. O to viac ho museli tĺcť učitelia.
Už vtedy trpel úzkosťou a fóbiami. Keď mal dvanásť rokov, odišiel zo školy, dúfal, že z toho vyrastie. Nič také sa nestalo.
Vymyslím si prekážku
Detské roky bez pravidiel si nahradil vo filme. Tu naopak stanovoval obmedzenia, ako by mu chýbali.
V nedokončenej americkej trilógii sa vzdal kulís, z ktorých nechal nákresy na podlahe. Komédiu Kto je tu riaditeľom? nechal strihať softvérom na princípe automatiky.
V menej známom projekte Päť prekážok diktoval kolegovi Jørgenovi Lethovi pri nakrúcaní prekážky a pozoroval, či si s nimi poradí.
Väčší ohlas však vyvolal manifest Dogma. V roku 1995 dánski umelci okolo Triera a Thomasa Vinterberga odmietli smerovanie filmu a navrhli obrodenie.
Pravidlami chceli médiu prinavrátiť príbehy a jednoduchosť: zakázali umelé kulisy, obrazové triky, skoky v deji, povolili napríklad len ručnú kameru.
Punkový výkrik a asi posledné avantgardné hnutie vo filmovom umení malo veľký ohlas i jasný nádych irónie. Hoci Trier pri vlastných dielach manifest do bodky nedodržal, mnohí iní brali Dogmu 95 vážne viac ako jej autori.
Týmto všetkým prinútili divákov porozmýšľať, čo znamená umenie a tvorivosť. Akoby to nebol len fantázia a sloboda bez hraníc, ale práve obmedzenia, ktoré musí dodržiavať umelec - či to robí vedome či nevedome.
Zároveň niekoľkokrát priznal, že nakrúca filmy natruc vlastnej matke. Keď bola na smrteľnej posteli, priznala mu tajomstvo. Jeho skutočným otcom nebol Ulf Trier, ale istý Hartmann, umelec zo slávnej dánskej skladateľskej rodiny.
„Môžeš byť rád, že máš umelecké gény,“ bránila sa. Syn matku za „genetický experiment“ verejne preklial a znechutený z klamstva aj vo vlastnej rodine odštartoval premenu filmárskeho štýlu.
Odteraz to bude iba surová a autentická filmárčina, odhalenia pravdy. Aj keď bude nemiestna.
S Charlotte Gainsbourg.
Tak trochu mizantrop
Jeden z najzaujímavejších súčasných režisérov má povesť mizantropa a nositeľa mnohých fóbií. Tvrdí, že okrem filmovania ho desí všetko, obzvlášť lietadlo. Aj do Cannes na festival cestuje po zemi. Nakrúca len v Škandinávii alebo okolí, to platí aj pri príbehoch, čo sa majú odohrávať v zahraničí.
S herečkami podľa klebiet zaobchádza bezohľadne. Islandskej speváčke Björk spolupráca v Tanečnici v tme herectvo znechutila, na druhej strane Charlotte Gainsbourg sa nesťažuje, v spolupráci pokračuje.
Keď sa za ním novinári vyberajú do Kodane, vidia trochu iný obraz. Namiesto odľuda a mizantropa sedí na pohovke milý hostiteľ so zavretými očami. Ako u psychoterapeuta. Mimochodom, práve takých posedení absolvoval množstvo.
Pred ôsmimi rokmi začal trpieť chronickými depresiami. Práve v týchto stavoch vznikol Antikrist (2009). „Mentálne som nebol schopný nakrúcania, bol som bezmocný ako starec na vozíčku,“ spomínal už pokornejší režisér.
Podľa neho nemá zmysel pokúšať sa dešifrovať v tomto filme obrazy a motívy. Také sa mu jednoducho vynorili v depresii. V ďalšom filme Melancholia, ktorý vznikal po liečbe, preniesol tieto stavy na postavy príbehu. Každá z nich po svojom cíti, že sa blíži koniec sveta.
Keď bol ešte mladší, v médiách hlásal, že nič z toho, čo o ňom napíšu, nie je pravdivé. Aj dnes ťažko povedať, čo z jeho škandálov má v sebe provokáciu, nutkavú potrebu neprijať politickú korektnosť a čo je spôsobené výnimočným talentom nešikovne vysvetľovať svoje vlastné filmy.
Po probléme s Hitlerom si každopádne dáva pozor, s novinármi debatuje jednotlivo. „Vtedy som sa ozaj zľakol. Ani mi nenapadlo, že tých pár viet mi môže zničiť kariéru. To by som bol nerád,“ povedal.
Na filmovom festivale v Cannes.
Nymfomanka
Nymfomanka k nemu prišla, keď počúval kolegu, ktorý ho varoval, že starne. Že by nemal skončiť ako iní režiséri v dôchodkovom veku a ich filmy, kde sú dievčatá na plátne čoraz mladšie a čoraz viac obnažené. Von Trier sa zamyslel a urobil presne niečo také - film o ženách a ich sexualite.
Pre príbeh erotického života ženy od nula po päťdesiat rokov vypočúval psychológov, lekárov aj skúsené nymfomanky. Ohlasy však opisujú prekvapivo cudný film, vraj najmenej kontroverzný v celej jeho kariére.
Niektorým len prekážalo, že nevidia vcelku štyri hodiny, rozdeliť film na dve časti môže rušiť pôžitok. Ako keď je prerušená súlož.
