Jeho najemotívnejší zážitok? Pravdepodobne víťazstvo Baracka Obamu v prezidentských voľbách v roku 2008.
Oscarový herec Forest Whitaker sa popravde nezaujíma o politiku, všetok svoj voľný čas venuje charitatívnym aktivitám, napríklad v Ugande jeho organizácia pomáha bývalým detským vojakom, ale kandidatúru Baracka Obamu vnímal osobne.
Verejne ho podporoval, patril medzi jeho prvých celebritných hovorcov a na moment zvolenia spomína ako na niečo úžasné a dojímavé.
„Bolo to pre nás znamenie, že nič nie je nemožné,“ povedal v rozhovore pre Slant Magazine. „Ak chceme zmeniť naše životy, náš vesmír, dokážeme to. Každý z nás, osobne, má právo starať sa do vecí. To je jeden z najväčších odkazov, ktoré dal prezident Obama národu a celému svetu.“
A hoci Baracka Obamu stále obdivuje, ponuku zahrať si prvého čierneho prezidenta Ameriky odmietol. Necítil sa na to možno preto, že Obama je stále vo svojej funkcii, a možno preto, že „je toľko iných hercov, ktorí sa oveľa viac hodia na túto postavu“.
„Napríklad taký Will Smith by bol skutočne zaujímavý,“ tvrdí. Režisér Karan Johar nakoniec obsadil do snímky My Name is Khan (2010) Christophera B. Duncana, známeho zo seriálu Veronika Marsová.
Keď však o dva roky neskôr Lee Daniels, režisér oscarovej drámy Precious, Whitakerovi navrhol, či by nechcel stvárniť komorníka z Bieleho domu, bez váhania súhlasil.
Postava Cecila Gainesa je napísaná podľa životného príbehu Eugena Allena, skutočného komorníka, ktorý v Bielom dome pracoval 34 rokov (od 1952 až do odchodu do dôchodku v roku do 1986), obsluhoval ôsmich prezidentov od Trumana po Reagana a zomrel vo veku deväťdesiat rokov v roku 2010.
Režisér Lee Daniels mu spolu so scenáristom Dannym Strongom zmenili meno, aby sa mohli voľnejšie pracovať s faktami, a doplnili jeho život o tragické detstvo a manželstvo. O svojom súkromí totiž Eugene Allen pred novinármi nikdy nehovoril.
„Téma rasovej rovnosti a ekonomickej nespravodlivosti, to sú veci, ktoré ma zaujímajú, keď si vyberám postavy,“ vysvetľuje Whitaker v rozhovore pre The Independent.
Ako Cecil Gaines v snímke Komorník (2013). FOTO: OUTNOW.CH
Splynúť s postavou
Snímku Komorník (práve prichádza do našich kín) prirovnávajú americkí kritici k Poslednému škótskemu kráľovi, Whitakerov výkon je vraj rovnako dobrý a opäť možno hodný Oscara. Čo sa týka postáv, stojí každá z nich na inom konci charakterovej škály.
Tichý a poddajný komorník sa snaží byť neviditeľný, keď obsluhuje bielu elitu, práva černochov presadzuje nenápadne, napríklad nástojí na zvýšení platov sluhov či lepších pracovných podmienkach. Ugandský diktátor Idi Amin je zas krvilačné monštrum prenasledované paranoidnými predstavami.
„Nemyslím si, že trpel nejakou psychickou poruchou, neverím, že mal bipolárnu alebo schizofrenickú osobnosť. Paranoja sa u neho prejavila až po určitom čase,“ opisuje Amina, ktorý vládol v Ugande v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, Whitaker.
Aby sa dokázal lepšie vcítiť do jeho myslenia, stretol sa s jeho bratom, sestrou a s niekoľkými bývalými generálmi. Každý mal pre neho nejaký príbeh.
„Snažil som sa presvedčiť svoju myseľ, že tie zážitky sú moje vlastné spomienky. Naučil som sa po svahilsky, počúval som rovnakú hudbu ako on, jedol rovnaké jedlo, sedel som pri tom na zemi a po čase sa mi to zdalo celkom samozrejmé,“ hovorí Whitaker.
Obyčajne býva veľmi kritický k svojmu výkonu, no tentoraz mal pocit, že urobil naozaj všetko, aby verne stvárnil Idiho Amina. Miestni obyvatelia mu ochotne pomáhali vytvoriť si ucelený obraz o krajine. „Je to časť ich histórie a hoci je brutálna, sú na ňu hrdí,“ spomína na nakrúcanie v Ugande.
Komorník nič neprezradí
Filmová postava sa stáva zakaždým jeho organickou súčasťou, je to spôsob jeho hereckého myslenia. Pred nakrúcaním snímky Ghost Dog: Nemilosrdný zabijak sa začal venovať bojovým umeniam, získal čierny pás v štýle kenpo a hoci už dva roky netrénoval, dúfa, že si opäť nájde čas.
Čo najviac historických podrobností sa snažil naštudovať aj o komorníkovi Eugenovi Allenovi. Navštívil miesto, kde sa narodil, naučil sa miestny prízvuk, pokúšal sa rozprávať so zamestnancami Bieleho domu. „S nimi sa však veľmi ťažko komunikuje. Vedia toho najviac, poznajú všetky intímne detaily života v Bielom dome, preto sú veľmi uzavretí a tajnostkárski,“ hovorí Whitaker, ktorý si najal lektora, aby ho naučil servírovať, pripravovať čaj či stôl na večeru.
„Je to veľmi zaujímavá filozofia. Uvedomil som si, že úslužnosť a obsluha sú jediné veci, ktoré dokáže každý človek. Možno nemôžete poskytnúť druhému jedlo alebo peniaze, ale môžete pre neho niečo urobiť. Dokonca, aj keď ste pripútaný na vozík, už len samotné vaše myšlienky môžu druhému človeku pomôcť,“ hovorí pre GQ Magazine.
Forest Whitaker je totiž nenapraviteľný optimista. A to aj vtedy, keď hovorí o tých najtemnejších ľudských vlastnostiach, ako sú rasizmus, policajná brutalita či vojnové násilie. Zlosť nikomu neprospieva. Domnieva sa, že všetko dobré, všetky nenaplnené ľudské túžby, len čakajú, kedy príde ich čas a určite sa raz splnia. Chce to trpezlivosť a trochu snahy.
„Dúfam, že tento film pripomenie ľuďom, že musia bojovať za svoje práva. A je jedno, akým spôsobom. Ja a môj syn (Louisa Gainesa, ktorý sa pridal k radikálnemu hnutiu Čierni panteri, stvárnil David Oyelowo) sme svoj postoj vyjadrili úplne odlišným spôsobom. Oba si však zaslúžia úctu,“ povedal. Pritom nie je dôležité, že staršieho syna komorníka si scenáristi vymysleli, v skutočnosti mal Eugene Allen jedného syna. Charles Allen rovnako ako filmový Charlie Gaines bojoval vo Vietname, ale nezomrel tam.
Forest Whitaker (52)
v číslach:
2007
v tomto roku získal Oscara za hlavnú postavu ugandského diktátora v dráme Posledný škótsky kráľ.
4
filmy režíroval. Akčnú drámu Strapped (1993), komédiu Až si vydýchnem (1995), romantickú drámu Prístav nádeje (1998) a romantickú komédiu Láska na stráženie (2004). Ani jeden z nich nezaznamenal výraznejší úspech.
17
rokov je ženatý s herečkou Keishou Nashovou. Stretli sa pri nakrúcaní trileru Zdesenie (1994).
4
detí má, z toho tri s manželkou Keishou a jedno z predchádzajúceho vzťahu.
S manželkou Keishou Nashovou. FOTO: SITA/AP
