Typický vianočný europuding

Digitálna animovaná rozprávka hovorí o tom, že nič tak neutuží rodinu, ako boj.

Prečo sa tento film dostal do našich kín až teraz? Vo vianočných kinách by totiž vyznel ako provokácia.

Vianočný film, ak sa aspoň trochu podarí, je zlatou baňou. Po sviatočných kinách sa ho ujmú videodistributéri a ak sa stane stálicou vianočného televízneho programu, majú producenti dlhodobý zdroj príjmov zaručený.

Lenže peňazí nie je nikdy dosť, a tak majú tvorcovia sklony nakrúcať pokračovania. Preto vládne v tomto segmente trhu mimoriadna konkurencia – a vari žiadna iná téma okrem pornografie nemá toľko rôznych, bizarných, absurdných a šialených variácií.

Santa je nielen dobrosrdečný deduško, ale aj všedný chlapík, alkoholik, úchyl, zloduch, kostlivec. Má lenivých a závistlivých súrodencov, neschopných potomkov či fúru inak postihnutých príbuzných. Valia sa naňho pohromy a scenáristi vymýšľajú stále nové. No nikdy nesmie chýbať téma rodinnej súdržnosti, lásky a tolerancie. Lebo Vianoce.

Načítavam video...

Santa je zlatá baňa

Hoci je filmový Santa americký produkt, pokúšajú sa na jeho popularite priživiť producenti z celého sveta. Digitálne animovaný rodinný film Niko 2 je typický europuding. Vznikol vo fínsko-nemecko-írsko-dánskej koprodukcii, ale podieľali sa na ňom aj anglickí a estónski tvorcovia. Podobne ako v prípade jednotky Niko a Cesty ku hviezdam z roku 2008 je teda ukážkou multikulturalizmu a politickej korektnosti v záujme dosiahnutia zisku.

Hoci pokračovanie vzniklo už v roku 2012, slovenský distributér s uvedením do kín čakal až na ďalšie Vianoce. Napokon však film prináša až v druhom týždni nového roka 2014, keď už má publikum rolničiek až po krk a odzdobené vianočné stromčeky sa váľajú v smetiach.

Na Slovensku, sláviacom minulé Vianoce v znamení intolerancie, pastierskych listov, boja proti „kultúre smrti“ a odporu proti bezbožnému Hupsovmu šlabikáru, podlo nahlodávajúcemu základy našej spoločnosti, by Niko 2 vo vianočných kinách vyznel ako provokácia.

Nový tato

Malý lietajúci sobík Niko je síce synom soba zo záprahu Santa Clausa, ale žije na zemi len sám s mamou a priateľmi. Otec si ho bráva na víkendy a pripravuje mu atraktívnu zábavu, ale vždy sa napokon vráti do Santovho čarovného sídla. No a mama Žigovi – vlastne Nikovi jedného dňa predstaví svojho nového parohatého partnera. Sobík dostane nového otca aj mladšieho nevlastného brata Jonniho.

Urazený tínedžer oboch odmieta a pri hre v lese sa malý Jonni stratí. Uniesli ho zlé popletené vtáky na príkaz ešte horšej bielej vlčice. Niko s priateľmi sa vydáva na záchrannú akciu. Zoznámi sa so starým samotárskym sobom Tobiasom, ale napokon sa musia zapojiť svorne všetci. Bok po boku. Aj Nikova mama a obaja otcovia. Nič tak neutuží rodinné vzťahy, ako poriadny boj!

Zrodený pre video

Scenár prekvapuje len neobratným prenášaním javov z našej reality do rozprávkového vianočného sveta a ťarbavou kombináciou motívov zo slávnejších animovaných filmov. Réžia sa uspokojuje s aranžovaním. Výtvarné návrhy neurazia ani neočaria. Animácia, na európske pomery špičková, Disneyho, Pixar ani DreamWorks neohrozuje.

Pre tých, čo nepotrebujú pastierov ani ich listy, je film Niko 2 prijateľnou zábavou na lenivé, ospalé televízne predpoludnie, keď už otupenosť z výdatných jedál a nápojov znemožňuje sústredené vnímanie. Možno by bolo lepšie, ak by sa dostal do kín až pred budúcimi Vianocami. A ak by sa do nich nedostal vôbec, celkom nič by sa nestalo.