Literárium / Ján Buzássy
Ešte sa mi niečo také nestalo. Koncom minulého roka som takmer dostal pod stromček dve rovnaké knihy. Nakoniec sa rýchlou výmenou informácií v rodine tomu podarilo predísť. Aká to bola kniha a čím sa stalo, že mala byť dvakrát adresovaná mne, o tom teraz rozmýšľam. Motivácia daru, zdá sa, vychádza z povahy obdarovaného, mala by mu byť akosi až šitá na mieru. Dve knihy je iný prípad ako dva svetre alebo dvoje rukavíc. Je to individuálnejšie, osobnejšie. Ak som ja mal dvakrát dostať knihu Carla Honorého Chvála pomalosti, čo to znamená?
Rozhodne naliehavú informáciu pre mňa. Ale akú? Že som veľmi pomalý, že som málo pomalý alebo že je to tak v poriadku. Mám spomaliť, pridať alebo nechať všetko tak? Dosiaľ som sa pokladal za skôr lenivého alebo nerozhodného, a možno som teraz vpadol do nového trendu pomalosti, ktorý na bežný spôsob života modernej spoločnosti reaguje potrebou všetko spomaliť, dostať sa do fázy pokoja. To mi je sympatické, lebo v tempe, ktoré sa teraz vyžaduje, naviažeme často uzol na uzol, a kto to teraz rozpletie? Téza spomalenia, stíšenia, klesnutia z povrchovej zmätenosti do hlbších polôh môže byť problematická, lebo konkurencia fičí ako divá a pohyb výrobných pásov na linkách nie je vždy ľahké spomaliť, automaty naprogramovať na nižší výkon. Pomalé výrobky by sa mohli presadiť azda lepšou kvalitou, ale ktovie, možno by sa ruke trhu natrhol rukáv.
Vraciam sa k otázke adresáta, komu adresujeme naše myšlienky, knihy a články. V novinách je to iné, čitateľ nahryzne článok, a keď mu nesedí, ide ďalej, s knihami je to zložitejšie. Klasik začiatkov socialistickej literatúry Fraňo Kráľ si myslel, že adresátmi jeho kníh budú robotníci. Kedysi sa vyslovil aj tak, že by knihy mali mať menší formát, aby sa zmestili do robotníckych montérok. Aby si chlapi počas prestávky v práci mohli chvíľu čítať. Nesmejme sa mu, autorská naivita býva nekonečná.
Knihy k nám hovoria, hľadajú nás, čitateľov, chcú nám oznámiť tie najdôležitejšie veci. Vždy sa im to nepodarí a ani naše oči a srdcia nie sú vždy otvorené. Tisíce rokov nás knihy učili, a čo sme sa naučili? Pre mňa je ich papierová forma najdôležitejšia, ale i novšie formy kníh by mali plniť to isté poslanie.
