Článok pokračuje pod video reklamou
Jaszusch patrí medzi hlavných predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny, ale aj medzi najdôležitejších predstaviteľov slovenského umenia minulého storočia vôbec.
Po štúdiách v Budapešti, Mníchove a Paríži sa usadil v rodných Košiciach. Po vypuknutí prvej svetovej vojny musel narukovať. Dostal sa na rumunský a ruský front, kde padol do zajatia.
Zo Sibíri sa do Košíc vrátil až v roku 1920. Vojna radikálne zmenila Jaszuschov pohľad na svet aj na umenie, podobne to bolo u mnohých iných umelcov, ktorí ju prežili. Umenie už nevnímal len ako vyjadrenie vlastnej osobnosti, ale aj ako nástroj na spoznanie človeka a ľudského osudu.
Jeho diela získali didaktický, moralizátorský či satirický charakter. V rokoch 1920 – 1924 vznikol cyklus desiatich malieb s rozmermi takmer 3 x 3 metre, z ktorého sa (podľa doterajšieho výskumu) zachovalo len päť. Zánik planéty patrí medzi ne. Vari najvernejšie svedectvo o obraze podal Jaszuschov obdivovateľ a podporovateľ Jur Koza-Matejov: „Ide o fantastickú víziu vesmírnej katastrofy, ktorú vyvolala náhla premena gravitačnej zákonitosti. Vírivý kolotoč planétových diskov spája v príznačnej kompozícii kompaktnú hmotu zeme, vodu a rastlinný porast.“
Jaszusch mal zrejme v otázke osudu planéty jasno. V jeho podaní a farebnosti pôsobí veľkolepo a na pohľad príťažlivo. Či je to len povestný čert na stene, sa asi na vlastné oči nikdy nepresvedčíme.
Dielo: Anton Jaszusch: Zánik planéty (Voľná kompozícia III, Koniec planéty), 1924, olej, plátno, 266 x 268 cm, Východoslovenská galéria, inv. č. O 2343
Výstava: Košická moderna a jej presahy, Východoslovenská galéria Košice, Hlavná 27 - Alžbetina 22, 13. decembra 2013 - 18. mája 2014.
