SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Henri Cartier-Bresson: Fotografi sú ako vreckári

V bratislavskom Pálffyho paláci sa začala v rámci Mesiaca fotografie veľká retrospektíva francúzskeho fotografa, ktorá potrvá do 15. decembra Existuje fotografia, ktorú Henri Cartier-Bresson urobil pri oslobodzovaní koncentračného tábora. Moment, v ...


Henri Cartier-Bresson. FOTO - ČTK

V bratislavskom Pálffyho paláci sa začala v rámci Mesiaca fotografie veľká retrospektíva francúzskeho fotografa, ktorá potrvá do 15. decembra Existuje fotografia, ktorú Henri Cartier-Bresson urobil pri oslobodzovaní koncentračného tábora. Moment, v ktorom zúrivá žena spoznáva v inej žene tú, čo ju prezradila gestapu. „Tá scéna sa mi odohrala pred očami. Mal som v ruke fotoaparát a všetko, čo som vedel urobiť, bolo stlačiť spúšť,“ hovorí Henri Cartier-Bresson.

Od mladosti je slávny, celý život vystavuje v múzeách a galériách. Je to nespochybniteľný „pápež fotografie“. Hovorí: „Je to to isté, ako keď si spisovateľ vedie denník. Niekde ste a zaznamenávate, čo vidíte. Nie je to práca, ale činnosť. Existuje nádherná kniha Právo na lenivosť. Prácu nenávidím, naproti tomu činnosť je nádherná. Napríklad ďubkať jedným prstom hop-hop alebo stlačiť spúšť v zlomku sekundy. Nič nedokazujete, nič nechcete povedať.“ Jeho veľká retrospektívna výstava 150 fotografií je práve sprístupnená v Bratislave, hoci oficiálna vernisáž je až 2. novembra. Potrvá do 15. decembra.


Nedeľa na brehoch Marny, Francúzsko 1938. FOTO - (c) HENRI CARTIER - BRESSON / MAGNUM PHOTOS

Peng!

Na každej z výstav svetovej novinárskej súťaže World Press Photo vidíte fotografie tej istej agentúry Magnum, ktorú pred štyridsiatimi rokmi založil aj Henri Cartier-Bresson. Magnum vzniklo z nutkania „byť pri tom“ a pravdivo „podávať svedectvo“. Ale zamrazí vás, ako sa zmenilo. Z pôvodnej túžby zachytávať iba tie rozhodujúce, aj keď nenápadné okamihy, sa postupne stala zásada zachytiť to najbrutálnejšie.

„Pre mňa boli vždy najťažšie portréty. Je to ako pri súboji, keď chcete zabiť - obeť sa pýta, kam mierite. To strieľanie ma aj tak vždy lákalo viac než hotový obraz. Peng! Je to celé ako poľovačka - poľovník chce, aby obeť spadla pekne a neskončila v kríku s prekríženými nohami. Znovu a znovu som sa pokúšal inštinktívne uhádnuť správny okamih.“ To sa mu podarilo - štyridsať rokov chodil po zemeguli a vždy bol v rozhodujúcej chvíli na rozhodujúcom mieste.

Úprimní katoši

Narodil sa roku 1908 a od detstva maľoval. Neznáša interview a v podstate zostáva tajomstvom. Ale deväťdesiatštyriročný Cartier-Bresson v rozhovore pre televíznu stanicu ARTE dlho rozprával o rodičoch. O nich hovorí rád, so zaujatím, s obavou, aby dobre vysvetlil, kto boli. „Katolíci-ľavičiari! Úprimní ‚katoši‘, ktorí verili v spravodlivosť, charitu, toleranciu. Koniec koncov, keď to domyslíme, kresťanské princípy neboli také vzdialené komunistickým.“ A hovoril tiež: „Moji rodičia sa hanbili peňazí.“ Mali rodinný podnik a neboli chudobní, ale peniaze im boli „podozrivé“ a dali sa akceptovať len pre charitu a cirkev.

Matka mu dávala čítať knižky, potom donekonečna spolu diskutovali. Provokovala ho, on odpovedal, argumentoval, rozohňoval sa, ona odolávala, on ju porážal a ona sa nechala. „A potom zamávala rukami, ako keď chcete zastaviť súboj: Dosť, prestaň, ešte nakoniec začnem pochybovať!“ Vtedy Henri triumfoval. Pretože každá debata sa vždy nakoniec zvrtla na vieru.

Bol neposlušný od narodenia. Pokiaľ ide o vieru jeho rodičov, ktorú mu tak veľmi chceli sprostredkovať: „Nikdy som neveril. To bolo vylúčené! Napriek nedeľným omšiam, kázňam, večerným modlitbám, napriek viere mojej mamy, čistej ako viera prvých kresťanov. Ja som neveril. A hotovo. Princíp jediného Boha mi pripadal arogantný. Predstava, že keď sa budem snažiť, viera príde, sa mi zdala byť vyslovene šibnutá. Hovorí sa - vyrastieš, a ono to príde! No, neprišlo.“ Mal v sebe svoju vlastnú silnú „osobnú etiku“ - neznášanlivú k moci, anarchistickú. Jeho veriaci rodičia ju v ňom zažali otvorenosťou a úctou k jeho životu.

Leica na celý život

Keď odišiel z domu do Afriky, mal dvadsaťdva rokov. Vášnivo kreslil a ešte nevedel, že spoločníkom mu bude celý život jeho Leica. Keď sa začiatkom tridsiatych rokov vrátil z Afriky, začal fotografovať. Bol v Spojených štátoch, Mexiku, Číne, Indonézii, na Kube aj v Sovietskom zväze.

Dnes skôr sporadicky portrétuje a kreslí. „Niekedy treba začať rozmýšľať aj o tom, že sa stiahnete. Je síce pekné byť bohatý, známy a vplyvný a ja som za to vďačný, ale aj sa to ťažko znáša. Som anarchista. Moc je čosi hrozné,“ povedal.

Zásadám Magna bol vždy dôsledne verný. Práve tým je jeho výstava, aj on sám, zaujímavý. Jeho fotografie pripomínajú to, čo bývalo také cenené, že si o tom novinári aj ich čitatelia mysleli, že to môže zmeniť svet. A nepriamo odpovedajú, čo cenné zostalo: patrí k nemnohým fotografom zobrazujúcim svet, kde si ľudia ešte rozumejú. „My fotografi sme ako vreckári, berieme iným niečo a oni si to takmer nevšimnú. Ale to aj vraciame. Pripravujeme výstavy, uverejňujeme knihy. Stáť v kontakte so svetom je fyzický akt. Zážitok prítomnosti nemôže nahradiť. Teraz žijeme vo svete, ktorý sa virtuálne rozpúšťa. Virtuálny svet je niečo také hlúpe! Aby sme znovu nabrali sily, musíme sa predsa len dotýkať zeme! A fotografovaním sa dotýkame zeme.“

Svet sa rúca

Slávna Agentúra Magnum bola zaregistrovaná 22. mája 1947 v New Yorku, ale podľa Jeana Lacoutura sa začína jej príbeh už roku 1934 v Paríži, keď Henri Cartier-Bresson a David Seymour vďaka pohotovému kinofilmovému fotoaparátu Leica začínali so zachytávaním „rozhodujúceho okamihu“.

Oni dvaja a Robert Capa si potom v štyridsiatom siedmom pripili na agentúru šampanským, čo sa volalo Magnum, a tým mali aj názov pre vybrané spoločenstvo, ktoré svojim členom zaisťuje servis, ale zároveň zaručuje slobodu tvorby. Výhody členstva sú skôr prestížne než finančné. Negatívy tu boli vždy posvätné a nedotknuteľné. Neuznávali výrezy pri zväčšovaní, považovali to za manipuláciu.

O Henrim Cartierovi-Bressonovi sa píše, že z fotografickej reportáže urobil aristokratickú záležitosť. Magnum dnes komentuje: „Je zvláštne, že ešte existuje, toľkokrát sme takmer skrachovali. Robert Capa býval v drahých hoteloch a rozdával hodvábne blúzky každej slúžtičke. Zúrili sme, ale potom sme zistili, že práve on nám zabezpečuje existenciu.“ Ako? „Bol to dobrodruh. Vedel zohnať prácu, poznal bohatých a mocných ľudí. A základom bol David Seymour. Ten bol najschopnejší.“

Putovná kolekcia Henriho Cartiera-Bressona je vždy udalosťou sezóny, nech je kdekoľvek. Na niektoré vernisáže príde osobne. Výstavou prechádza bez slova a anonymne, verejne vystupovať nechce. „Keď je človek známy, tak je to tak, ako keby ste z hlbočiny vylovili rybu a položili ju na rečnícky pult. Celý život som si dával pozor, aby som zostal neznámy a mohol lepšie pozorovať. A jednoducho nemám rád, keď so mnou robia to, čo ja robím s inými.“

Fotografom utekal, tisíckrát sa zrazil s indiskrétnym alebo jednoducho zvedavým objektívom, ktorý si chcel ukradnúť jeho podobu, ale vždy sa vzoprel, sklonil hlavu alebo si zakryl tvár. Jeho priatelia to dobre vedeli, bavili sa, lebo to vyzeralo ako koketéria, ale bola to len ochrana slobody - samotná podmienka jeho talentu urobiť sa neviditeľným, nedať sa spoznať. Niekoľko jeho portrétov ale predsa len existuje. Veľmi vzácnych.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  2. Agrokomplex 2022
  3. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  4. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  5. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 31 080
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 080
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 14 525
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 7 947
  5. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 5 444
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 880
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 340
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 481
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

D'Arcy Carden ako Greta vo seriáli Veľké víťazstvo

Ženská bejzbalová liga bol fenomén.


3 h
Alec Baldwin

FBI vie, ako kameramanka zomrela, pre SME o tom hovorí Petr Jákl.


4 h
Maliar Andrej Dúbravský pred svojimi obrazmi na výstave v trnavskej galérii.

Maliar Andrej Dúbravský má dosiaľ najväčšiu výstavu na Slovensku.


Dávid Pieš 7 h
Režisér Wolfgang Petersen.

Ako jeden z mála nemeckých filmových tvorcov sa dokázal presadiť v Hollywoode.


TASR 19 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  4. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 009
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 159
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 397
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 003
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 830
  6. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 702
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 644
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 511
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu