Už dlho nenakrútil Lars von Trier taký divácky a vtipný film. Namiesto tradičnej recenzie ponúkame päť dôvodov, prečo sa na neho oplatí vybrať do kina.
1. Pretože je úplne iná, ako čakáte
Tri veci sú nezmyselné s internetom plným porna v 21. storočí. Pokúšať sa provokovať nahotou, pohoršiť sa nad tým v kine, ešte za to platiť vstupné. Lars von Trier to dobre vie.
Až na zopár stoporených genitálií, toto nie je pornoškandál, ale decentný, konverzačný film so zámerne protikladnou reklamou. Začalo sa to dávno, premiérou len celý koncept vyvrcholil.
Obnaženú Charlotte Gainsbourgovú uvidíme až začiatkom februára, keď dorazí do našich kín dvojka. Oba diely tvoria mäkšiu verziu, ktorú vraj Tier nestrihal.
Tvrdú verziu bez cenzúry s polhodinou navyše uvidíme ešte neskôr, asi iba z dévedéčka. Sofistikovaná kampaň stvorila podozrenie, že aj teraz producenti naťahujú diváka a celá hardcore verzia existuje iba v jeho fantázii.
2. Je to veľká zábava
Každý Trier je ironický, no takýto divácky a vtipný bol naposledy v komédii Kto je tu riaditeľom?, ak vôbec. Sú to vlastne smutné veci, ale smejete sa aj vo chvíľach, keď to má byť ťaživé a depresívne.
Vtipné sú pointy aj neprítomnosť pointy a to úplne najlepšie sú v dialógoch neobratné a priznané oslie mostíky.
Je to taký oplzlejší Woody Allen. Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe a vlastne to dávno viete, iba ste to vytesnili za hranice sebaklamu.
3. Nechajte sa zmanipulovať
Sú dva typy filmárčiny. Niekto vás chce pohltiť a očarovať príbehom, nech na seba zabudnete a v kine si oddýchnete od problémov v sladkom vytržení.
Potom sú tu druhí, nazvime ich avantgardní. Diváka chcú zburcovať a upozorniť, že to všetko – vymyslený príbeh filmu, postavy a náš súcit s nimi – predstavuje bohapustú ilúziu, ktorej treba odolať.
No a potom je tu Lars von Trier. Málokto pozná mechanizmy filmu tak dokonale, že diváka zmanipuluje pri plnom vedomí. Cítime sa bezmocní, ale to je dobre. Je to v našom záujme.
4. Nemusíte nič analyzovať
Nemá to zmysel. Radšej sa uvoľnite a oddýchnite si. Čokoľvek si pomyslíte, môžete mať takmer stopercentnú istotu, že aj s týmto Lars von Trier vopred rátal a aj vašu pripomienku nechal vložiť do filmu.
Taliansky semiotik a spisovateľ Umberto Eco tvrdí, že umenie je pasca na interpretácie. Podľa toho Nymfomanka predstavuje čiernu dieru, ktorá lapí čokoľvek jej budete chcieť prisúdiť a vyvrhne to ako úplnú absurdnosť.
Postavy Trierových filmov nie sú postavami a ich príbeh nie je príbehom, nehovoriac o tom, že postava nymfomanky nie je práve spoľahlivý rozprávač. Nie je to film o ženách a mužoch ani štúdia nymfománie.
Jediný skutočný objekt, s ktorým sa tu cielene pracuje, ste vy sami – diváci. Sú to vaše prekvapenia, predsudky a očakávania.
5. Je to artfilm sezóny
Každý jeho film bol v niečom medzníkom. Teraz azda prvýkrát nenájdete nič, čo Lars von Trier neukázal predtým. Nymfomanka vstúpi možno len do dejín PR, no stále je to brilantná a geniálna filmárčina, vrcholné potešenie z formy.
Málokto dnes narába s filmom ako úplný anarchista schopný uťať príbeh v ktoromkoľvek okamihu, kresliť čísla do obrazu a kopu iných nápadov, čo nečakáte.
Áno, lacné prirovnanie – ale toto je naozajstný filmový orgazmus.
