Pesnička American Skin (41 Shots) sa začína v pomalom, až pietnom tempe, Bruce Springsteen najprv len niekoľkokrát za sebou spieva: Štyridsať jeden výstrelov, štyridsať jeden výstrelov... Keď pritom na jeho koncerte v Madison Square Garden začali ľudia tlieskať, normálne ich zahriakol: „Teraz potrebujeme ticho.“
Poslúchli okamžite. Veď mohli byť radi, že tú pesničku vôbec počujú.
Bruce Springsteen ju považuje za jednu z najlepších, aké za posledných dvadsať rokov napísal, ale vyšla len na disku Live in New York City. Na radový štúdiový album ju nikdy nezaradil, až teraz, keď zostavoval High Hopes.
V americkej koži
American Skin (41 Shots) možno považovať za vrchol tohto albumu, lebo ona najviac zrkadlí Springsteenovu tvorbu aj to, aké má v spoločnosti miesto a ako na ňu vplýva.
Spieva v nej o nehode z roku 1999, keď newyorskí policajti zastrelili Amadoua Dialla, mladého prisťahovalca z Guiney, pretože si mysleli, že v rukách zvieral pištoľ alebo nôž. Prečo inak by ich mal vo vreckách...
Bol to medializovaný incident, fakty boli strohé: Bolo počuť 41 výstrelov, devätnásť z nich bolo presných.
Springsteen má však vo zvyku fakty dopĺňať, predstavovať si, čo bolo pred nimi a čo po nich. Zvyčajne mu z toho vychádza nejednoznačný obraz, pretože doň necháva vstupovať rôzne postavy, rôzne perspektívy, osudy.
„Mysli na to, že v týchto uliciach platia isté pravidlá. Keď ťa zastaví policajt, buď slušný a nikdy neutekaj. Sľúb mi, že si nebudeš skrývať ruky,“ hovorí mama, ktorá vyprevádza syna do školy. K čomu Springsteen pridáva otcovskú radu, či skôr ironickú poznámku: „Nie je žiadnym tajomstvom, že tu ťa môžu zabiť len za to, že žiješ vo svojej americkej koži.“
Bojkot policajtov
Keď skladba vyšla, policajti z New Yorku vyzývali bojkotovať Springsteenove koncerty, odmietali aj na nich robiť hliadku. Obviňovali ho z toho, že ovplyvňuje kampaň pred komunálnymi voľbami, a pohoršovali sa nad tým, že chce zarábať na nešťastí druhého.
Nevšimli si, že Springsteen v nej pár slov odspieva aj z pohľadu policajta, ktorý nad prestreleným telom kľačí a keď pochopí, že chlapec iba zvieral peňaženku, modlí sa za jeho život.
Springsteen nemá vo zvyku vysvetľovať svoje piesne, radšej ich spieva tak dlho, kým ich ľudia nepochopia. Dokola sa bude vracať k slovám, že kto sa v USA narodí, je už vlastne pokrstený krvou niekoho druhého.
Album Live in New York sprevádzalo DVD s rozhovorom, kde Springsteen povedal: „Nemyslím si, že táto pesnička sa nejako odlišovala od mojich ostatných. Stále iba zisťuje, kým my Američania sme a čím je tá naša americkosť. Pieseň o Diallovom prípade mala byť obrazom toho, že mnohí ľudia nemajú pocit, že sú skutočnými občanmi.“
Morellova krv
Album High Hopes tvoria pesničky, ktoré sa Springsteenovi – zaťaženého na spoločnú ideu – nehodili na iné. Pre časopis Rolling Stone povedal, že keď niekedy večer nemá čo robiť, prehrabáva sa nimi a uvažuje nad nimi. Okrem American Skin (41 shots) je na ňom ešte jedenásť.
Spája ich jeho typický robotnícky, prípadne národný idealizmus, neustále ohrozovaný dezilúziami, sklamaním a cynizmom. Pár z nich nikdy nevyšlo, pár z nich nezvykol hrať na koncerte.
Najlepšie sú tie, ktoré nahral s Tomom Morellom, gitaristom zo skupiny Rage Against The Machine. Nahrávať začali nedávno – keď Steve Van Zandt nemohol chodiť s Bossovou kapelou E Street Band po nedávnom turné, pretože v Nórsku práve nakrúcal seriál Lilyhammer a hral mafiána.
Vďaka Morellovi sú Springsteenove skladby iné, energickejšie a aj akosi mladšie. Špeciálne Ghost of Tom Joad a American Skin. Keď pred dvomi rokmi zabili sedemnásťročného študenta Trayvona Martina, na turné ich vytiahol skoro ako nové.
Kľúčové skladby albumu
Na album High Hopes potreboval Bruce niekoľko starých nenaplnených nápadov, novú energiu Toma Morella a pár cudzích skladieb.
1. Ghost of Tom Joad
K piesni Ghost of Tom Joad priviedla Brucea Springsteena Steinbeckova kniha Ovocie hnevu. Z nej si prepožičal svojho hudobného hrdinu, pretože spĺňal jeho predstavy bojovníka za sociálnu spravodlivosť.
„Kdekoľvek stretneš človeka bojujúceho za svoje miesto, slušnú prácu či pomoc, kdekoľvek stretneš niekoho usilovať sa o slobodu, pozri sa mu do očí, uvidíš v nich mňa,“ cituje ho Springsteen.
Keď Ghost of Tom Joad písal, myslel si, že to bude rock. Mal však práve tiché, akustické obdobie, a tak ju na rovnomerný album nahral s ústnou harmonikou.
Až teraz ju vydal poriadne, rockovo, sen mu pomohol splniť Tom Morello.
2. Wall
O vojnách a zbrojnej paranoji Američanov spieval Springsteen na albume Magic z roku 2007. Stále mu však zostala skladba Wall, v ktorej sa vracia k vojne vo Vietname, kde zahynul mladý muzikant Walter Cichon z kapely The Motifs. Bruce ho stretával v New Jersey a obdivoval ho.
„Pamätám si ťa v námorníckej uniforme, ako si sa smial, smial na rozlúčkovom večierku. Čítal som potom, že Robert McNamara povedal, že mu je ľúto...“
McNamara bol kedysi americkým ministrom obrany a Američania si jeho meno dodnes pamätajú. Na meno Barta Haynesa už asi veľmi nie. To býval Springsteenov bubeník a spoluhráč, a keďže vo Vietname zahynul tiež, aj jemu patrí skladba Wall.
3. Dream Baby Dream
Na albume High Hopes sú dve skladby, ktoré Bruce Springsteen nenapísal. Tú titulnú pôvodne nahral Tim Scott McConnell – a tú, čo album uzatvára, Dream Baby Dream, zas spievala skupina Suicide.
Viac slov ako v názve v nej vlastne nie je, dá sa povedať, že sa spieva ako mantra. Springsteen tvrdí, že taká pieseň má zmysel na záver koncertu, keď už odznelo veľa nôt a slov, a keď už by bolo treba dať priestor emóciám a čistej melódii.
Hrá ju už dlhšie a raz ju na koncerte počul jej autor Alan Vega. Pre časopis Backstreets potom povedal: „Teraz už môžem zomrieť, takto chcem túto skladbu počuť na svojom pohrebe.“
