Toto nemohol nakrútiť žiadny mäkkýš
Film tohto týždňa v našich kinách.
„Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Prosím, prosím. Ďakujem. Ďakujem. Mohli by ste prosím prekontrolovať obálku?“ Režisér Martin Scorsese žiaril, keď v roku dostal Oscara za film Na druhej strane a mnohí mu to aj dopriali. Nebol to najlepší film v jeho kariére, ale aspoň vykompenzoval to, že naň dlhé roky čakal a napriek šiestim nomináciám (prvú mal už v roku 1981 za réžiu filmu Zúriaci býk) nikdy žiadneho nemal. Zato jeho spolupútnici Francis Ford Coppola či Steven Spielberg Oscara áno.
Dnes prichádza Scorsese do kín s Vlkom z Wall Street a prichádza v takej forme, ako už dávno nebol. Film o exemplárnom finančnom podvodníkom Jordanovi Belfortovi, o jeho dekadentnom životnom štýle a zvrátenej radosti z toho, čo robí, nemohol nakrútiť žiadny mäkkýš. A ani nenakrútil. Môžete žasnúť, ako to Scorsesemu šlo, a pritom byť vďační, že žijete v krajine, kde to nikto nechcel zcenzurovať. Dočká sa za to oscarovej odmeny?
„Veľa ľudí mi už za tie roky vravelo, ako mi želajú Oscara. Aj mnohí neznámi,“ hovoril v roku 2007. „Šiel som len tak po ulici alebo k lekárovi, alebo na röntgen, alebo vo výťahu a oni len tak prehodili: Mali by ste už jedného dostať. Všetkým im ďakujem.“
Vlk s Wall Street síce pripomína jeho filmy z najlepších čias, ale už sa naň aj spustila kopa sťažností. Scorsese a Leonardo DiCaprio v hlavnej úlohe vraj glorifikujú život podvodníka a robia zábavu z toho, nad čím by sa malo trúchliť. Aj niektorí jeho kolegovia z americkej filmovej akadémie mu odkázali, že sa má hanbiť, čím jasne povedali, že zaňho pri udeľovaní nominácii nezahlasujú.
Scorsese nič neglorifikoval, len nechcel byť moralistom a divákom kričať do očí, čo si myslí. „Potom by sa na mňa hnevali, že som urobil to, čo mali a chceli urobiť oni.“ Nemať Oscara, to sa dá ešte nejako prežiť. Ale nakrútiť prvoplánový film? Scorsese by asi povedal: Nie, ďakujem.
Amnesia
Vernisáž / Open Gallery, Bratislava, 18.00 h
Kurátorky Lýdia Pribišová a Monika Pavlechová vybrali diela piatich autorov z rôznych krajín, aby prostredníctvom nich hovorili o téme ľudskej pamäti. S ňou prirodzene súvisia aj úvahy o zabúdaní, vytesňovaní či zaznamenávaní konkrétnych vnemov a pocitov.
Maďarský autor Viktor Kótun predstaví videozáznam akcie Čítam horiace noviny (na snímke). Uvažuje v ňom o citáte amerického novinára H. L. Menckena, ktorý tvrdil, že „noviny sú prostriedkom, vďaka ktorému sú ignoranti ešte väčšími ignorantmi a blázni ešte väčšími bláznami“. Samotné pálenie novín je pritom rekonštrukciou akcie z roku 1970, ktorú realizoval predstaviteľ maďarského hnutia Fluxus Endre Tót.
Na výstave Amnesia, ktorá potrvá do 9. februára, uvidíte okrem videa Viktora Kótuna (HU) aj diela Navida Nuura (THR-NL), Moniky Pavlechovej (SK), Matěja Smetanu (CZ) a Ino Varvariti (GR).
