Po rokoch sme si na boj o priestor a financie už zvykli, v tom sme na tom dnes lepšie, hovorí o činnosti A4-ky Ľubomír Burgr. Horšie je, že to stálo a stojí príliš veľa síl.
Keď francúzsky umelec Robert Filliou vyhlásil, že 17. januára 1963 uplynulo od vzniku umenia ako takého milión rokov a založil tak recesistickú tradíciu osláv jeho narodenín, netušil, že o pár desaťročí neskôr, v roku 2004, začne v ďalekej Bratislave práve v tento deň oficiálne fungovať asociácia združení pre súčasnú kultúru A4.
„Bola to náhoda, ale faktom je, že každoročné oslavy našich narodenín sa automaticky spájajú s aktivitami uctievačov narodenín umenia,“ hovorí Ľubomír Burgr, štatutár asociácie A4. Inak to nebude ani teraz, keď „umenie ako také“ má dnes 1 000 051 rokov a A4 síce menej, ale zato okrúhlych desať rokov.
Na Skrat!
„Oslavy začneme dvojdňovým hudobno-divadelným programom, ďalšie gratulácie priaznivcov, ktorí nás chcú potešiť koncertom alebo nejakou inou produkciou, sme rozložili na príležitostné akcie v priebehu celého roka.“ Dnes večer sa v koprodukcii s RTVS v rámci medzinárodných narodenín umenia Art’s Birthday uskutoční premiéra opery Starter (libreto Marek Kundlák, réžia Martin Hvišč, hudba kolektívna improvizácia), ktorá bude satelitne prenášaná v sieti EBU a streamovaná cez internet.
Po tomto zahrievacom večere je na sobotu naplánovaný úvodný zo série nevšedných oslavných večerov k prvému veľkému jubileu A4-ky. „Naše Divadlo SkRAT uvedie nekorektné útržky zo svojej minulej i budúcej tvorby, koláž fragmentov nazvaná Na Skrat! bude doplnená filmovými dokrútkami vytvorenými špeciálne pre tento večer a koncertom orchestra Požoň sentimentál.“
Samozrejme, všetko sa to udeje v budove YMCA na Karpatskej ulici, ktorá je odvlani sídlom A4-ky. V poradí štvrtým, po bývalom V-klube a dvoch krátkodobých improvizovaných pôsobeniach v Poľskom inštitúte a KC Dunaj. Hľadanie priestoru a zháňanie financií predstavovalo permanentnú paralelnú činnosť s kultúrnymi aktivitami prakticky počas celých desiatich rokov existencie asociácie.
Provizórne zmluvy
„Vlastne ešte skôr,“ hovorí Burgr, „už v roku 2002 sme spolu so Slavom Krekovičom hľadali vhodný priestor pre naše aktivity, jeho hudobné, moje divadelné. Našli sme tri - V-klub, terajšie Štúdio 12 a opustené kino Pohraničník, kde dnes sídli Astorka. Napísali sme na ministerstvo kultúry a čakali na sľubované výberové konanie.“
Márne, až počas ministrovania Rudolfa Chmela sa „našiel na stole“ ich projekt. „Ponúkli nám Véčko, kde sme platili 1500 korún za každý deň, keď sme pripravili program, mesačne to bolo okolo desať až pätnásť produkcií. Pravda, výberové konanie sa stále odkladalo, a tak aj charakter našej zmluvy bol stále provizórny, vždy maximálne na pol roka.“
Popri tom sa rodila asociácia združení pre kultúru A4, ktorú toho 17. januára pred desiatimi rokmi vytvorilo Združenie pre súčasnú operu - základ dnešného divadla SkRAT, Atrakt Art, Asociácia súčasného tanca a združenie Burundi. „Vznik multifunkčného nekomerčného centra súčasného umenia bol aj predpokladom efektívnej dramaturgie pri rozmanitom využívaní priestoru Véčka, čo bolo aj jednou z požiadaviek ministerstva.“
Ohrozená upratovačka
Časom sa pomery v A4-ke zmenili, z asociácie vystúpili tanečníci aj združenie Burundi, nezmenila sa však neistota okolo priestoru, ktorý si „áštvorkári“ už na začiatku príznačne pomenovali ako nultý. O Véčko začali mať záujem aj iné subjekty, až nakoniec po výberovom konaní, ktoré Burgr považuje dodnes za zmanipulované, sa A4-ka musela vysťahovať.
„V konečnom dôsledku ten odchod som vnímal ako úľavu. Keď sme neboli za tie roky schopní zmeniť spôsob fungovania v tom priestore, tak bolo vlastne logické, že sme museli odtiaľ odísť. Nehovoriac o rôznych absurditách, ktoré nás mali znechutiť. Za všetky spomeniem aspoň udanie, že sme na záchode dali do neónky nástražný systém, ktorý mal ohroziť upratovačku. Bolo ťažké dvakrát sa sťahovať, kým sme zakotvili v budove YMCA, ale stálo to za to.“
O telocvični v YMCA, ktorá prešla pod nadáciu Intenda, Burgr vedel („hrávali sme tam kedysi futbal“), no netušil, že je voľná. Vlaňajšia zmluva s Intendou zabezpečuje A4-ke priestor zatiaľ na päť rokov. „Dva týždne sme tam všetci tvrdo robili od rána do hlbokej noci, kým sme telocvičňu dali do poriadku a mohli začať s programom. Okrem divadla sú tu filmové projekcie, koncerty, tanečné predstavenia. Priestor aj prenajímame, lacno, ale i ten malý zisk, ktorý ide, samozrejme, opäť na prevádzku, poteší. Čo je horšie, ešte stále sme riadne zadlžení. Národnému osvetovému centru budeme ešte dva roky splácať dodatočné zvýšenie za prenájom Véčka.“
Vyše dvetisíc akcií
Neustály boj teda trvá. Na otázku, či je to dnes predsa len lepšie, Burgr so smiechom odpovedá: „Teraz je to lepšie v tom, že sme si na to zvykli. Ale asi sme ľudí svojou činnosťou presvedčili, že sme schopní náš projekt realizovať. Horšie je to v tom, že neustály boj nás oberá o sily. Ale keďže si môžem vyberať, nemôžem nadávať. Vybral som si a snažím sa robiť všetko najlepšie, ako sa dá.“ Svedčí o tom aj vyše dvetisíc podujatí, ktoré A4-ka uskutočnila vrátane festivalov Next, Pro-téza či Multiplace a iných spriaznených akcií.
„Som prekvapený, že sme vydržali desať rokov a ďakujem všetkým, vďaka ktorým sme neraz zúfalo vyzerajúce situácie spoločne zvládli. Myslím však, že by bolo dobré, keby do vedenia A4-ky prišli noví mladí ľudia, a my so Slavom Krekovičom by sme sa už len pozerali a hovorili: dobre to robíte. Zatiaľ sa nám však nikoho nepodarilo nájsť,“ hovorí Burgr a so smiechom dodáva: „Možno sú a čakajú, kým my splatíme tie dlhy, a potom nastúpia.“
