Ale len ak budú všímaví a spozorujú, že v závesných držadlách, na ktorých zvyčajne býva reklama, je namiesto nej odkaz.
Jedna strana držadiel je farebná a pri pohľade smerom od vodiča vytvára mozaiku, na druhej strane sú napísané slová. Slová aj farby pripravil pre osadenstvo vozidiel umelec Karol Pichler. Cestujúcich chcel takto naviesť na inú trasu, možno zaujímavejšiu od tej, ktorá vedie bratislavskými ulicami.
Slová – príslovky času, miesta a spôsobu, pochádzajú z nášho každodenného slovníka, ale mali by čitateľa – diváka preniesť do inej dimenzie, iného priestoru a času – zvonku dovnútra. Nabádajú človeka, aby sa ponoril do vlastných myšlienok, spomienok.
Zároveň ho mierne usmerňujú – dotyčný (ak na ne reaguje) sa ponára len tým smerom, ktorým ho vedú asociácie s daným slovom. Hoci ktovie, či sa so slovami, ako sú „vedno“, „neurčito“, „hlboko“, „opakovane“ dostane aj ďalej než k úvahám o nákupoch či obede. Záleží na duši.
Zámerom autora aj kurátorky Lýdie Pribišovej je, aby sa tieto inštalácie stali súčasťou každodenného života mesta a jeho obyvateľov, preto nezverejňujú čísla liniek ani vozidiel. Slová ukazujú cestu. Tak teda šťastnú!
Prečítajte si o projekte v trolejbusoch viac >>
Dielo + Výstava: Karol Pichler: Open spaces - HAC MONSTRANTE VIAM (Ona ukazuje cestu), inštalácia na závesných držadlách, bratislavské trolejbusové linky, Bratislava, jeseň 2013 - zima 2014
