Maklér a finančník Jordan Belfort sa riadi heslom: Čím viac peňazí – tým viac slobody. Zlo nie je potrestané a dobro odmenené, svet nie je lepší. Ale tento film ho určite robí zábavnejším.
Finančník a burzový maklér Jordan Belfort sa z absolútnej nuly vypracoval na milionára.
Ľahko získané bohatstvo míňal na alkohol, drogy, ženy a výstrednú zábavu v takých zničujúcich dávkach, že zásah spravodlivosti mu pravdepodobne zachránil život.
Lenže bola to spravodlivosť? A je jeho dnešný život vôbec životom?
Zločin, trest a spása
Ako vari každý filmár aj Martin Scorsese vo svojich dielach zobrazuje, aj analyzuje zlo – ale nepodlieha jeho fascinácii. Nepatrí ani medzi filmujúcich kritikov či propagandistov.
Uvažuje o odpustení, rozhrešení a spáse. Už jeho debut Who's That Knocking at My Door? v roku 1967 nastolil tému morálky, ale aj organizovaného zločinu ako vcelku všedného spôsobu napĺňania amerického sna, prežívania v Spojených štátoch.
Keď v novom miléniu Roberta De Nira vystriedal Leonardo DiCaprio, začal sa meniť aj majstrov filmársky rukopis, ale nie jeho pohľad na etiku i morálku.
V Letcovi (2004) s DiCapriom vytvorili portrét výstredného milionára, ktorý sa staval nad pojmy dobra, zla či mravnosti. Rôzne formy relativizácie základných hodnôt vykreslili i v nasledujúcich snímkach Na druhej strane a Prekliaty ostrov.
Novinkou v prípade Vlka z Wall Street je komediálny žáner.
Nie je to nóvum v Scorseseho filmografii (Kráľ komédie, New York Stories, Po úradných hodinách), nové je spojenie humoru s kriminálnou témou aj forma komediálnych skečov, prepojených v podstate tragickým príbehom.
Maklér a finančník Jordan Belfort u Scorseseho nahradil gangstrov a mafiánov ako prototyp novodobého zločinca, ktorý sa vymkol spod kontroly, spod vplyvu spoločenských noriem a hodnôt.
Na rozdiel od Travisa Bickleho z Taxikára však netúži nikoho zachraňovať – a na rozdiel od Ježiša z Posledného pokušenia Krista nepochybuje o svojej spasiteľskej sile.
Jeho pohľad na život je prostý: peniaze oslobodzujú. Od všetkého. Aj od morálky, svedomia, zodpovednosti. Čím viac peňazí – tým viac slobody. Bohatstvo je prvoradé, spôsob jeho nadobudnutia je vedľajší – ale je zrejmé, že legálnou, právne čistou, morálnou a „slušnou“ cestou zbohatnúť nemožno. Kapitalizmus dohnaný až do dôsledkov.
Život inšpiruje film, film inšpiruje život
Producenti (DiCaprio a Scorsese) objavili silu nielen Belfortovej knižnej predlohy, ale aj jeho podmanivej osobnosti. Skutočný Belfort neraz priznal, že jeho vzorom bol Gordon Gekko z drámy Olivera Stonea Wall Street. Finančníkmi inšpirovaná filmová postava inšpirovala finančníka, ktorý sa stal filmovou postavou.
Hranice medzi úprimnosťou, sebaštylizáciou a vplyvom médií sa nielenže stierajú, prestávajú byť dôležité. Žijeme číry, nevysvetliteľný, racionálne neuchopiteľný chaos.
Scenárista Terence Winter je autorom predlohy pre film s príznačným názvom Zbohatni alebo zdochni o kariére drogového dílera, rapera a producenta 50 Centa. Pri tejto snímke nemusel veľmi meniť uhol pohľadu, stačilo sústrediť sa na bizarné momenty a vytvoriť rázne briskné repliky.
Morálne zásady médiami formovanej popkultúry sú osobité. Aj v konzervatívnej spoločnosti, ktorá si pokrytecky zakladá na vyznávaní „tradičných hodnôt“, robia z tých, čo tieto hodnoty prekračujú, ba popierajú – z podvodníkov, násilníkov a zločincov – masami milované hviezdy.
Rafinovaný moralista Scorsese
Režisér nemusí skutočnosť príliš zveličovať ani štylizovať. Rafinovane narába s obrazom aj so strihom, hercom však nechal voľnosť, vďaka čomu sa do filmu dostali viaceré podstatné motívy i detaily.
Film poňal subjektívne ako Belfortovu spoveď, Leonardo DiCaprio sa často obracia priamo na diváka, autorské slovo dokáže preklenúť nielen čas, ale i vysvetliť či obísť ťažko zobraziteľné momenty – a iné zasa komediálne podfarbiť.
Leonardo opäť hrá naplno. Je vecou vnútorného nastavenia každého diváka, či bude DiCapriovho Belforta vidieť ako zábavného netvora, alebo podľahne jeho čaru a investuje aj svoje sympatie.
Muži v Belfortovom okolí sú v lepšom prípade slabosi, v horšom aj škaredí a hlúpi. A ženy, azda len s výnimkou britskej tety Emmy (Joanna Lumley) buď prázdne štetky, alebo vypočítavé mrchy vrátane neodolateľnej Margot Robbie v role Naomi.
Lenže všetky postavy sú fascinujúco bizarné a zábavné.
Trojhodinový film síce ponúka minimum akcie, pozostáva skôr zo zastavení, vykresľovaní detailov, veľa komiky spočíva v slovách, no celok má nečakaný švih, spád, bláznivú dynamiku.
V našom svete, teda aj Belfortovom a Scorseseho, nemôžeme čakať spravodlivosť, rozhrešenie, odpustenie alebo očistu. Buď ich v sebe máme, alebo nie. Zlo nie je potrestané a dobro odmenené.
Čestný agent Denham (Kyle Chandler) s hrôzou zisťuje, že končí presne tak, ako mu Belfort predpovedal. Svet nie je o nič lepším miestom. Ale s novým filmom Martina Scorseseho je určite opäť o kus zábavnejší.
Vlk z Wall Street
USA 2013, 180 minút.
Scenár: Terence Winter.
Réžia: Martin Scorsese. Kamera: Rodrigo Prieto. Strih: Thelma Schoonmaker. Hudba: Howard Shore.
Účinkujú: Leonardo DiCaprio, Jonah Hil, Margot Robbie, Matthew McConaughey, Kyle Chandler a ďalší.
Slovenská premiéra 16. januára 2014
