Benka by sa dnes čudoval

V bratislavskej galérii Satelit je výpravná výstava o typografii a dizajne písma na Slovensku.

Jozef Dóka ml: Molière – Učené ženy, nedatované. Výstava potrvá v Satelite do 2. februára.

S podtitulom Začalo sa to Cyrilom a Metodom predstavuje výstava tvorbu takmer deväťdesiatich domácich autorov pôsobiacich v oblasti grafického dizajnu.

„Pre mňa padol komunizmus už neskoro. Myslel som si, že moje písma skončia v kontajtneri a nebudú nikoho zaujímať,“ povedal raz v rozhovore s Ľubomírom Longauerom Juraj Linzboth.

K tvorbe písma sa dostal okľukou, pôvodne bol strojným inžinierom, no v roku 1971 s inžinierstvom definitívne skončil a vydal sa na cestu výtvarníka. Darilo sa mu. V Drážďanoch dokonca za svoje písmo pre vedeckotechnickú sadzbu získal cenu. Nanešťastie, ostalo iba na papieri. Bolo to však prvé medzinárodné ocenenie pre slovenského písmara v zahraničí. Kým sme získali ďalšie, zásluhou Andreja Krátkeho či Petra Biľaka, uplynulo viac než tridsať rokov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ale to je iba útržok jedného z príbehov, akých je na výstave Typografia a dizajn písma na Slovensku omnoho viac. Napokon, Linzboth nebol prvý, kto sa u nás zaujímal o tvorbu písma a Krátky či Biľak nie sú poslední.
A vďaka Ľubomírovi Longauerovi a kolegom z Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU sa už azda nikto z tých, čo prídu po nich, nebude báť, že skončí na smetisku.

sm-0121-014-inicialy2.rw_r3963_res.jpg

Mikuláš Galanda: iniciály, Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, 1919 – 1922.

Bytostný štylista

Začiatky tvorby písma v 20. storočí na Slovensku boli donedávna skryté. Keď však koncom 90. rokov vrcholila vlna nového záujmu o tvorbu písma, vyvstala medzi dnešnými úspešnými písmarmi otázka: Kto bol prvý.
Ľubomír Longauer ich ubezpečil, že majú predchodcov a podujal sa na historický výskum.

Na začiatku bol Martin Benka. „Jeho sústredené úsilie ma prekvapilo,“ píše Longauer v pripravovanej knihe o typografii a dizajne písma. „Hlásil sa k dedičstvu Cyrila a Metoda. Usiloval sa o druh univerzálneho slovanského písma, akurát v nevhodnom čase.“

Jeho písma boli príliš ornamentálne, zdobené, často až nečitateľné, ovplyvnené viedenskou secesiou, ale i pražským kubizmom. Neboli vhodné na sadzbu, nezhodovali sa s vtedajším trendom a pôsobili archaicky. Benku to však neodradilo.

Nevystavoval ich ani nepublikoval, robil ich sám pre seba. Prečo? „Nebola to túžba byť typografom. Jeho záujem vyplynul z praktickej potreby, bol bytostný štylista. Málokedy použil na knižnej obálke sádzané písmo, pri exlibrisoch nikdy. A pretože bol dôsledný, začal si abecedy kresliť,“ píše Longauer.

benka_res.jpg

Martin Benka: titulný list knihy Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, 1958.

sm-0121-014-mak1.rw_r1294_res.jpg

Emil Makovický: ABC..., 1946.

V každom (ne)čase

Benka však nebol jediný, ktorému sa podarilo urobiť z dnešného pohľadu originálne, zaujímavé písma v čase, ktorý jeho pohľadu neprial.

Prechádzajúc výstavou, objavujú sa tu autori a diela na pozadí meniacich sa politických režimov na našom území od začiatku 20. storočia. „Nie je tu nič amatérske, naopak, vidno tu vysokú úroveň tvorby,“ prízvukuje Longauer. „Táto profesia sa rozvíjala aj v normalizácii a aj napriek tomu, že nebola učená správne. Každý z týchto autorov má svoj rukopis,“ dodáva.

Na výstave sú zastúpené plagáty, písma, knižné obálky či práce pre časopisy klasikov našej výtvarnej scény Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Vincenta Hložníka i dodnes pôsobiacich autorov Vladislava Rostoku, Miroslava Cipára, Milana Veselého, Dezidera Tótha, Pavla Blaža a ďalších.

Nová vlna

Nová éra slovenského písma sa začala v 90. rokoch. Na bratislavskej VŠVU sa vtedy zišla silná generácia študentov, ktorí o tvorbu písma v podmienkach technologického pokroku prejavili veľký záujem a uspeli.

Ktovie, ako by sa dnes tváril Benka, keby videl, že písma domácich autorov nekončia v šuplíkoch, ale používajú ich vydavateľstvá, inštitúcie a médiá po celom svete.

O pár týždňov nadobudne príbeh slovenskej typografie a dizajnu písma okrem podoby výstavnej aj knižnú. Bude to určite veľmi dobré čítanie.
sm-0121-014-rubigal.rw_r7671_res.jpg

Miroslav Cipár: Panónčan Pavol Rubigal - Opis cesty do Konštantinopolu, 1985.

sm-0121-014-toth.rw_r9244_res.jpg

Dezider Tóth: Knihy v prenatálnom stave, 1983.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 788
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 812
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 12 759
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 522
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 399
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 770
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 661
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 394
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 175
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 101

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Hovorili sme s Babindolčanmi: Bohatí susedia ich prekvapili

Ľuďom v Babindole sa nepáči, ak sa o nich hovorí ako o bohatej dedine. Zbohatlo podľa nich len pár jednotlivcov.

KOMENTÁRE

Snaha o minimalizáciu škody

Hlavní aktéri babindolskej kauzy nasadili špecialistov na krízovú komunikáciu.

ŠPORT

Za megapodvod minidištanc? Rusov možno na olympiáde omilostia

Rusi túžia kráčať pod svojou vlajkou.

Neprehliadnite tiež

Novým trendom je dokumentárna beletria. Ľuba Lesná takú knihu napísala

Tisícročná žena spája osudy štyroch žien. Vyvracia mýty, ktoré o nich vytvorili muži.

Spustila sa kamera a ja som tam zase bola. 22. júla na ostrove Utøya

V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii, pre SME o tom hovorila hlavná hrdinka.

Do Ostravy príde Warholova múza a herečka z bondovky

Grace Jones je ikonou, jej vystúpenie sú na rozhraní koncertu a šamanského rituálu.

RECENZIA

Každé ráno sa prebúdza so strachom, že je nula. Spisovateľ platí za to, že je superstar

V slovenčine pokračuje vydávanie literárnej senzácie Môj boj.