Benka by sa dnes čudoval

V bratislavskej galérii Satelit je výpravná výstava o typografii a dizajne písma na Slovensku.

Jozef Dóka ml: Molière – Učené ženy, nedatované. Výstava potrvá v Satelite do 2. februára.

S podtitulom Začalo sa to Cyrilom a Metodom predstavuje výstava tvorbu takmer deväťdesiatich domácich autorov pôsobiacich v oblasti grafického dizajnu.

„Pre mňa padol komunizmus už neskoro. Myslel som si, že moje písma skončia v kontajtneri a nebudú nikoho zaujímať,“ povedal raz v rozhovore s Ľubomírom Longauerom Juraj Linzboth.

K tvorbe písma sa dostal okľukou, pôvodne bol strojným inžinierom, no v roku 1971 s inžinierstvom definitívne skončil a vydal sa na cestu výtvarníka. Darilo sa mu. V Drážďanoch dokonca za svoje písmo pre vedeckotechnickú sadzbu získal cenu. Nanešťastie, ostalo iba na papieri. Bolo to však prvé medzinárodné ocenenie pre slovenského písmara v zahraničí. Kým sme získali ďalšie, zásluhou Andreja Krátkeho či Petra Biľaka, uplynulo viac než tridsať rokov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ale to je iba útržok jedného z príbehov, akých je na výstave Typografia a dizajn písma na Slovensku omnoho viac. Napokon, Linzboth nebol prvý, kto sa u nás zaujímal o tvorbu písma a Krátky či Biľak nie sú poslední.
A vďaka Ľubomírovi Longauerovi a kolegom z Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU sa už azda nikto z tých, čo prídu po nich, nebude báť, že skončí na smetisku.

sm-0121-014-inicialy2.rw_r3963_res.jpg

Mikuláš Galanda: iniciály, Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, 1919 – 1922.

Bytostný štylista

Začiatky tvorby písma v 20. storočí na Slovensku boli donedávna skryté. Keď však koncom 90. rokov vrcholila vlna nového záujmu o tvorbu písma, vyvstala medzi dnešnými úspešnými písmarmi otázka: Kto bol prvý.
Ľubomír Longauer ich ubezpečil, že majú predchodcov a podujal sa na historický výskum.

Na začiatku bol Martin Benka. „Jeho sústredené úsilie ma prekvapilo,“ píše Longauer v pripravovanej knihe o typografii a dizajne písma. „Hlásil sa k dedičstvu Cyrila a Metoda. Usiloval sa o druh univerzálneho slovanského písma, akurát v nevhodnom čase.“

Jeho písma boli príliš ornamentálne, zdobené, často až nečitateľné, ovplyvnené viedenskou secesiou, ale i pražským kubizmom. Neboli vhodné na sadzbu, nezhodovali sa s vtedajším trendom a pôsobili archaicky. Benku to však neodradilo.

Nevystavoval ich ani nepublikoval, robil ich sám pre seba. Prečo? „Nebola to túžba byť typografom. Jeho záujem vyplynul z praktickej potreby, bol bytostný štylista. Málokedy použil na knižnej obálke sádzané písmo, pri exlibrisoch nikdy. A pretože bol dôsledný, začal si abecedy kresliť,“ píše Longauer.

benka_res.jpg

Martin Benka: titulný list knihy Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, 1958.

sm-0121-014-mak1.rw_r1294_res.jpg

Emil Makovický: ABC..., 1946.

V každom (ne)čase

Benka však nebol jediný, ktorému sa podarilo urobiť z dnešného pohľadu originálne, zaujímavé písma v čase, ktorý jeho pohľadu neprial.

Prechádzajúc výstavou, objavujú sa tu autori a diela na pozadí meniacich sa politických režimov na našom území od začiatku 20. storočia. „Nie je tu nič amatérske, naopak, vidno tu vysokú úroveň tvorby,“ prízvukuje Longauer. „Táto profesia sa rozvíjala aj v normalizácii a aj napriek tomu, že nebola učená správne. Každý z týchto autorov má svoj rukopis,“ dodáva.

Na výstave sú zastúpené plagáty, písma, knižné obálky či práce pre časopisy klasikov našej výtvarnej scény Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Vincenta Hložníka i dodnes pôsobiacich autorov Vladislava Rostoku, Miroslava Cipára, Milana Veselého, Dezidera Tótha, Pavla Blaža a ďalších.

Nová vlna

Nová éra slovenského písma sa začala v 90. rokoch. Na bratislavskej VŠVU sa vtedy zišla silná generácia študentov, ktorí o tvorbu písma v podmienkach technologického pokroku prejavili veľký záujem a uspeli.

Ktovie, ako by sa dnes tváril Benka, keby videl, že písma domácich autorov nekončia v šuplíkoch, ale používajú ich vydavateľstvá, inštitúcie a médiá po celom svete.

O pár týždňov nadobudne príbeh slovenskej typografie a dizajnu písma okrem podoby výstavnej aj knižnú. Bude to určite veľmi dobré čítanie.
sm-0121-014-rubigal.rw_r7671_res.jpg

Miroslav Cipár: Panónčan Pavol Rubigal - Opis cesty do Konštantinopolu, 1985.

sm-0121-014-toth.rw_r9244_res.jpg

Dezider Tóth: Knihy v prenatálnom stave, 1983.


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 033
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 7 768
  3. Najkrajšie americké národné parky 4 863
  4. Vizuálny smog je problém 4 480
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 002
  6. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 715
  7. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 535
  8. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 2 243
  9. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 131
  10. Keď Slováci krotia morský vietor 1 871

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.

DOMOV

300 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Neprehliadnite tiež

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.

O knihách

O snehu, lietadlách a letuškách

Arthur Hailey vymyslel svoj vlastný literárny žáner a stal sa jedným z najpredávanejších autorov sedemdesiatych rokov