Oscarový favorit ukazuje, že otrokom môže byť každý

Nie je to prvoplánová obžaloba ani povrchná kritika či obeta na oltár politickej korektnosti, ale predovšetkým silný ľudský príbeh.

Britského herca s nigérijskými koreňmi Chiwetela Ejiofora sme spoznali ako 23-ročného v dráme Stevena Spielberga Amistad (1997) o vzbure otrokov na rovnomennej lodi v roku 1839. O sedemnásť rokov neskôr hrá Solomona Northupa, slobodného Američana čiernej pleti, ktorý sa v roku 1841 zradou a podvodom ocitol v otroctve.

Amistad i 12 rokov otrokom sú umeleckými rekonštrukciami skutočných udalostí. Oba filmy majú mnoho spoločného. Až na to, že Northupov príbeh sfilmoval čierny Angličan Steve McQueen. Oba jeho predchádzajúce filmy Hlad (2008) o väzňoch IRA a Hanba (2011) o mužovi závislom od sexu boli mimoriadne úspešné.

Jeho novinka v mnohom pripomína filmy o holokauste. Je o človeku, ktorý sa nedokázal vzoprieť osudu. Túžbu prežiť uprednostnil pred hrdinstvom. Ako väčšina antihrdinov aj on sa necháva unášať prúdom, okolnosťami. Pripomína postavu z iného aktuálneho filmu Komorník.

Nemoderný, nadčasový

Steve McQueen pri adaptácii pamätí skutočného Solomona Northupa opustil svoj chladný expresívny štýl. Neexperimentuje so skladbou, obrazom ani herectvom. Nakrútil vycizelovaný, remeselne bezchybný, ale načisto tradičný film. Nevyužíva prekvapivé zvraty, náhle zmeny charakterov, bizarné momenty, ba ani ručnú kameru a psychologický detail. Vyhol sa dokonca i emotívne silným, akčným či napínavým dramatickým scénam.

Dej i filmový čas plynú lineárne, s občasnými flashbackmi. Veci sa dejú často zdanlivo bez zjavných príčin. Solomon sa stane otrokom, otrokári si ho predávajú a požičiavajú, muž tají svoj skutočný pôvod, pravé meno i gramotnosť. Keď mu povedia, aby hral na husliach, hrá. Keď mu prikážu zbierať bavlnu, zbiera. Keď mu dajú do rúk bič, bičuje. Hoci sa dočkáme viacerých plnokrvných hereckých kreácií, mnoho postáv i epizód sa len mihne.

Neobviňuje ani nesúdi

Celý film vrátane hudby Hansa Zimmera sa nesie v duchu smútku, no aj pasivity, apatie, rezignácie, neschopnosti protiviť sa zlu a bojovať proti nemu. Napokon, aj po novembri '89 sme sa mohli presvedčiť, že v reálnom živote zlo víťazí práve preto, lebo väčšina slušných ľudí sa mu nevie postaviť na odpor. Táto neschopnosť vyvoláva nepokoj, motivuje nás dopozerať 134-minútový film až do konca.

12 rokov otrokom zďaleka nie je o zlých bielych otrokároch a úbohých černochoch. Neobviňuje ani nesúdi. Northup s McQueenom akoby nám chceli povedať, že slobodu nestačí mať. Treba si ju neustále obhajovať, lebo inak o ňu prídeme a staneme sa otrokmi vlastnej slabosti, povrchnosti, zbabelosti.