Existuje ešte nejaká nová idea?

Nie je to „antikotlebovská“ výstava, hovoria kurátorky. Vybrali diela, ktoré hovoria o nacionalizme, ale aj o manipulovaní, chudobe a pokusoch o vzdor.

Krátko pred koncom roka otvorili v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici výstavu s názvom 1848. Nebola v programe, a preto jej musel postačiť priestor vstupného foyer.

Revolučný rok 1848 si kurátorky Zuzana L. Majlingová a Mira Keratová zvolili zámerne, rovnako ako text francúzskeho ľavicového filozofa Alaina Badioua o znovuzrodení histórie, ku ktorému sa obracajú (Rebirth of History: Times of Riots and Uprisings 2012).

Výsledkom je rozsahom neveľká výstava, ktorá však hovorí o dôležitých témach. A hovorí o nich bez pátosu, klišé, ba dokonca s fantáziou, iróniou a nadhľadom.

Ja by som aj chcel, ale ony nechcú

Napríklad Erik Sikora sa snaží vo videu Bezdomovcom (2006) ukázať svoje sociálne cítenie.

Na jednej strane má krásne, čisté, prázdne ulity a na druhej úbohé slimáky, čo žijú bez nich. Chce im poskytnúť nový domov, no nech sa snaží ako najviac vie, slimáky sú nevďačné, jeden po druhom sa vykrúcajú a vyliezajú von. Celú situáciu vyhrocuje stupňujúcim sa, priam maniackym komentárom: „Ja by som aj chcel, ale ony nechcú!“

Túto dusnú atmosféru vzájomného nepochopenia „istôt“ občas preruší krik desiatok rómskych detí a dospelých, čo vo vedľajšom videu Tomáša Rafu spolu maľujú „športové múry“.

Všetci sú špinaví, ufŕkaní od farby, bosí, hluční a evidentne majú tiež iný vzťah k domovu a istotám než tí, čo múry postavili.

Ale to je len jeden príklad vystavených diel a vzťahov, ktoré medzi nimi vznikajú.

Okrem týchto je tu video s obrovskou nafukovacou päsťou Anetty Mona Chisa a Lucie Tkáčovej, čo sa vzpína k nebu, videá pochodov a demonštrácií Tomáša Rafu, ale i „nástenka“ textov rôznej kvality na tému chudoby.

Keď národ riadi, čo cítime

Celkom na začiatku je nové video Andrása Cséfalvaya s názvom Compsognation (2013). Na rozpravu o koncepte národného štátu si András vybral vťahujúci poetický filmový jazyk a vedecko-fantastický štýl rozprávania.

Dej je jednoduchý. Mladý muž má pocit, že zabúdame na celkový obraz vývoja Zeme a nevšímame si pascu, do ktorej môžeme spadnúť. Túži, aby mu niekto v týchto úvahách prišiel na pomoc.

Želanie sa mu splní a do rušnej stanice metra ladným krokom vchádza prehistorický jašter.

Nestráca čas a hneď po zvláštnom pozdrave kladie mužovi čudnú otázku: „Máte krásne príbehy, veľké mýty, ale zamyslel si sa už nad tým, že sú akosi presýtené jazykom?“

Odpovedá si sám. Potom sa spolu prechádzajú ulicami Budapešti a dinosaurus mužovi vysvetľuje svoj pohľad na svet, v ktorom sú „mýty zredukované na slová, bohovia na fyzikálne javy a myšlienky na neuróny“.

Nepovyšuje sa, napokon, sám priznáva, že aj on vie iba veľmi málo o impériách hmyzov, ktoré tu žijú miliardy rokov. Neskrýva však únavu zo sveta, v ktorom je človek stredobodom všetkého, v ktorom sa jazyk stáva jediným nástrojom poznania a v ktorom sú emócie odvádzané len tým „správnym“ smerom.

„Najprv totiž vzniká jazyk, z jednoduchých krásnych príbehov. Potom však s ním prichádza kontrola, správa, (národ, ak chceš). A naozaj to presiakne aj do emocionálnych vrstiev. Pretože začneš cítiť len to, čo môžeš dať do slov. Povedať, prečítať,“ hovorí v závere dinosaurus.

Neprebudili sme sa

Video Andrása Cséfalvaya unesie viac pozretí, interpretácií a nielen v kontexte ostatných diel funguje veľmi dobre.

Kurátorky priznávajú, že výstava bola rýchlou reakciou na vyhrotenú situáciu z konca roka. Výberom diel chceli upriamiť pozornosť na konkrétne pojmy, ktoré sú podľa nich v populistickej rétorike či v mediálnych prejavoch vysvetlené veľmi zjednodušene a nevedú k snahe hľadať riešenia.

„Diskusia o extrémistických názoroch prebehla medzi ľuďmi na veľmi emočnej úrovni, ale aj v médiách. Mali sme však pocit, že mnohé z nich nereagovali na podstatu problémov a širší kontext.“

Označeniu výstavy za priamu reakciu na výsledky volieb do Banskobystrického samosprávneho kraja sa však bránia.

„Nie je to žiadna antikotlebovská výstava. My sme sa neprebudili teraz. Tento problém tu bol už veľmi dlho. A to, čo sa stalo koncom roka, je iba výsledkom toho, že sa o ňom nehovorilo tak, ako by sa malo,“ dodáva.