Lumiérovci, Dardennovci, Coenovci, Wachovskí. Niektoré rodiny si tak dobre rozumejú, že spolu nakrúcajú filmy.
Aj filmári pochopili, že viac hláv viac vie a tak okrem kamarátov pracujú na jednom diele manželia, partneri či rodičia s potomkami. Iba svokru nenájdete v režisérskom tandeme. Najslávnejší sú však nerozluční súrodenci – filmári.
Louis (1864-1948) a Auguste (1862-1954) boli asi prví súrodenci-filmári
Učebnice majú presný dátum. Film sa zrodil 28. decembra 1895 na Bulvári kapucínov v Paríži, kde sa vtedy po prvýkrát premietalo pre verejnosť.
No pravda je zložitejšia. Lumièrovci boli iba jedni z mnohých vynálezcov, súčasne film vyvíjal napríklad Edison.
Dnes by sme ich nenazvali filmami. Prvé snímky nepoznali príbeh ani zápletku, často mali jeden záber. A trvali maximálne pár desiatok sekúnd. Z dnešného pohľadu sú extrémne a nudné, ale pre súčasníkov Lumièrovcov to bola bomba.
Obyčajná rybačka, dieťa ako raňajkuje, robotníci odchádzajú z továrne – Auguste a Louis nakrúcali scény ako dokumenty. Sami seba nevideli ako umelcov či rozprávačov. Skôr ako dvojicu vynálezcov, ktorá chcela zbohatnúť.
Využili náskok, čo mali pred konkurenciou a s atrakciou vyrazili do sveta. Odhadovali, že záujem o túto hračku rýchlo opadne. Neboli to vizionári.
Neverte historke, že diváci utekali v panike pri zábere rútiacej sa lokomotívy. Je to iba populárny mýtus. Ak vstávali zo sedadiel, tak jedine od úžasu.
Jean-Pierre (1951) a Luc (1954) sa vo filmoch nepohnú z rodného Belgicka.
Vždy, keď bratia Dardennovci nakrúcajú na ulici, je to ako na korze. Stretávajú svojich známych, pozdravia sa, vymieňajú novinky. „Keby sme šli do Bruselu, v prostredí by bolo kopec klišé,“ uvažoval mladší Luc.
Belgické mestečko Seraing divák naopak nepozná. Len oni tam majú v oku každý kút a ulicu, pretože tam bývajú aj nakrúcajú všetky svoje filmy.
Bratzisa, ktorí spolu robia už viac ako tridsať rokov a získali hneď dve Zlaté palmy z Cannes, si vo filmoch všímajú podobných hrdinov. Nezamestnaných, outsiderov z nižšej vrstvy v chudobnom robotníckom Valónsku.
Starší Jean-Pierre vyštudoval divadlo, Luc je mladší o tri roky a má diplom z filozofie. Belgický film znamenal vo svete asi toľko čo slovenský, ale ich pričinením sa to zmenilo. Kritici len žasnú, ako realisticky vedia pôsobiť.
Ich metóda pripomenie štýl Miloša Formana. „Na začiatku sa vždy veľa rozprávame. Tým myslím naozaj veľa,“ opisoval Luc pre New York Times. Tajomstvom je práca s hercom - nehercom. Nikdy im nedajú do ruky scenár, nesnažia sa vysvetľovať emócie ich postavy.