„Máme radosť, samozrejme,“ víta správu z Berlinale Peter Kerekes. Jeden z tria režisérov filmu Zamatoví teroristi však vzápätí dodáva, že účasť na tomto prestížnom festivale už pre nich nebola prekvapením: „Pravdupovediac, vieme to už od septembra, iba sme to mali držať v tajnosti.“
Neprezradiť novinárom, že slovenský polohraný dokument má v programe prestížne podujatie svetového filmu, bolo vlastne najmenej.
Portréty troch rebelantov odsúdených za zločiny terorizmu v socializme vznikali ťažko, s prestávkami desať rokov. Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík chvíľami nedúfali v dobrý koniec.
Napokon však prišla vlani v lete premiéra. Bola v Karlových Varoch, čo je tiež festival patriaci do áčkovej kategórie. A práve tam si film všimli aj dramaturgovia Berlinale.
Punk a terorizmus
Programová sekcia Forum, kam tento dokument v Berlíne zaradili, je podľa Petra Kerekesa venovaná progresívnym filmom.
„Kým hlavnú súťaž tvoria najväčšie trháky a Panorama je zdvorilostná prehliadka toho ostatného, Forum môžeme označiť za taký punk – diela zvláštne rozprávaním, štýlom, formou,“ vysvetľuje režisér.
Otázku, či nakrútili hraný film či dokument, teraz nikto nekládol. „Možno sme ich zaujali práve tým pomedzím žánrov.“
Títo traja teroristi sú v podstate neškodní a trochu smiešni sabotéri. Veď klásť odpor so zbraňou v ruke bol v neskorom socializme absurdný čin odsúdený na neúspech.
Reakcie však boli rôzne, nielen pozitívne. Niektorým prekážali hrdinovia vyrobení z násilníkov, alebo sa nepreniesli cez postavu Františka Bednára, ktorý neskôr koketoval s politickým extrémizmom.
Kerekes to vidí inak: „Viac sa riešilo, kto vo filme účinkuje, než o čom film je. Navyše to väčšinou riešili ľudia, čo ho ani nevideli.“
Režisér sa neobáva reakcií v Nemecku, teda krajine s trochu inou a vážnejšou skúsenosťou s terorizmom.
„Festivalové publikum nie sú bežní nemeckí diváci. Samozrejme, uvidíme, aké budu ohlasy, ak sa nám podarí preraziť do klubovej distribúcie v Nemecku. Prípadne do televízii ZDF či Arte.“
Režisérske trio: Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, vpravo Peter Kerekes.
Prvá premiéra roka – Bezák
Začali to Slepé lásky v Cannes, vlani prišla cena pre film Môj pes Killer v Rotterdame. Teraz úspech našich filmov v zahraničí pokračuje.
Podujatie Berlinale patrí s Cannes a Benátkami medzi tri najprestížnejšie a najdôležitejšie festivaly filmového sveta. Slováci tu účinkujú zriedkavo, dvadsaťročnú pauzu prelomila až predvlani Zuzana Liová s filmom Dom. V sekcii Berlinale Talents sa tento rok predstaví mladý animátor Andrej Kolenčík.
Menej teší pohľad na plán tohtoročných premiér. Kým minulý rok o takomto čase boli v kinách tri slovenské novinky, teraz príde prvá koncom februára (dokument o arcibiskupovi Bezákovi nakrútila Oľga Záblacká).
V prvom polroku by sme podľa filmového publicistu Mira Ulmana mali vidieť slovenských päť hraných a šesť dokumentárnych filmov.