Po dvoch rekapitulačných dieloch sa opäť vraciame s voľnou témou. To, čo majú nahrávky nižšie spoločné, je to, že sa aktuálne usadili v prehrávačoch oslovených hudobníkov a publicistov.
Jeden sa rád sústredí na texty, iný sa pri hudbe len chce uvoľniť. Príjemné počúvanie.
Fedor Frešo, hudobník
"Cédéčka vystriedali klasické staré vinyly, prehrávač nateraz ustúpil gramofónu, na ňom si prehrávam moje obľúbené stariny, medzi ktoré patria napríklad The Shadows a podobné inštrumentálne kapely ako The Ventures, plus kopec staromódnych gitaristov, Les Paul alebo Chet Atkins.
Veľký objav posledných mesiacov je americký jazzový elektrický gitarista z 50. rokov Roy Lanham, ale kto ho už dnes pozná? Neskutočne ma táto muzika upokojuje."
Tomáš Prokopčák, redaktor SME
"Zvyčajná predstava o pope hovorí o nudnej, neobjavnej hudbe, ktorej jediným cieľom je zarábať. To môže byť pravda - ale ono záleží najmä na tom, čo vlastne ešte za pop považujeme. Pretože takí škótski CHVRCHES sú rovnako popom.
A predsa je ich minuloročný album The Bones of What You Believe extrémne zaujímavou nahrávkou, v niektorých momentoch dokonca zaujímavejšou, ako množstvo inej muziky, čo predstiera akési umelecké ambície. Skutočne podstatnou je tak iba otázka, kedy si ich konečne na Slovensku vypočujeme?"
Andrej Šuba, muzikológ, redaktor časopisu Hudobný život
"Talian Claudio Monteverdi (1567–1643) je prvým géniom opery. Nie je to len učebnicový status, Orfeo či Korunovácia Poppey sa hrávajú i dnes. Okrem toho napísal množstvo nádhernej hudby, s ktorou sa u nás naživo takmer nemožno stretnúť.
Dueto Zefiro torna je skvostný kúsok vystavaný nad niekoľkými neustále sa opakujúcimi tónmi basu. Nad ním sa ľahko ako vietor, ktorý dal skladbe meno, vznášajú hlasy sopranistky Nurie Rial a jedného z najslávnejších kontratenoristov dneška Philippa Jarousského. Spievajú, ako inak, o láske a podľa mňa je to hit."
Rudi Rus, hudobný publicista, moderátor Rádia_FM
"V týchto dňoch žijem najmä domácou scénou a blížiacimi sa Radio Head Awards, ktoré bude po šiestykrát udeľovať Rádio_FM. Tretí raz aj so žánrovými cenami, aj pre najlepšiu nahrávku v žánri hard´n´heavy. V tejto súvislosti zrejme každému fanúšikovi kvalitnej slovenskej rockovej muziky urobila radosť správa o úspechu Bratislavčanov Persona Grata.
Vybrali si ich organizátori prestížneho festivalu Progressive Nation At Sea, vo februári si zahrajú na lodi plávajúcej z Floridy na Bahamy spolu s veľkými menami ako Jon Anderson, Transatlantic, Devin Townsend, Tony MacAlpine či Adrian Belew´s Power Trio. Skladba Forevermore veľmi zaujala jedného z hlavných organizátorov - Mike Portnoy, bývalý bubeník Dream Theater o tom osobne napísal nadšený mail talentovaným Slovákom. Rozumiem mu, je naozaj výborná."
Jonatán "Pjoni" Pastirčák, hudobník
"Dnes spomeniem dva slovenské tracky, ktoré nenechajú ani jedno ucho suché. Veľmi presvedčivý a silný mi príde track Impermanence od Stroona z jeho posledného rovnomenného EP. Krásna a krehká melodická linka, ktorá akoby ostala zapatrošená v Stroonovej detskej izbe a zrazu ju po pár rokoch našiel zaprášenú za skriňou. Celý track tečie ako med a naozaj sa veľmi príjemne počúva.
Rovnako výborný je remix môjho nepokrvného brata Ink Midgeta pre minuloročný track zo Stratasoulovho albumu Luvly Isles. Inšpirovaný súčasnými hudobnými trendmi, je veľmi euforický, veľkolepý a hlavne, napriek svojej drsnej hiphopovej energii, intenzívne emotívny."
Oliver Rehák, redaktor SME
"Osem rokov sa to nahrávalo a mixovalo. Za ten čas bratislavskou skupinou Angakkut prešlo niekoľko ľudí, v podstate to už je len projekt, ale výsledkom je Unshaped Unspoken - jeden z najoriginálnejších domácich albumov. Hlavnou postavou je Daniel Tóth známy z dua Poo, toto je jeho menej experimentálna a drsnejšia poloha. Sú to pesničky bez tradičných bicích a beatov, voľne plynúcu hudbu tvoria gitara, basgitara, zvončeky, xylofón, nenápadná elektronika a éterický dievčenský hlas.
Žánrovo sa to dá priblížiť ako dark ambient, trochu minimal, trochu hauntology music, dreamfolk, post-post-rock. Zvukovo delikátne a detailne dotiahnuté, mrazivé melódie, ktoré už niekto nazval "uspávanky pre samovrahov", atmosfére pomáhajú aj hostia (violončelo Pjoni, vibrafón Stroon) a skvelý remix Andrewa Lilesa (známeho aj so spolupráce s Current 93, Nurse With Wound či The Hafler triom). Veľmi dobre, že táto nahrávka vyšla na LP platni, ešte by to chcelo DVD, lebo kto videl koncert Angakkut vie, že vizuály Zdena Hlinku tejto hudbe pridávajú ešte jeden rozmer navyše."
Štefan „Pišta Vandal“ Chrappa, hudobník a spisovateľ
"Keď som pred pár rokmi vyrábal vedecké relácie Solárium pre Rádio Devín, často som v nich hrával piesne od skupiny Kolowrat. Mali vtedy vydaný debut Vrany sa vracajú. Púšťal som ich do omrzenia, v polhodinovke aj dvakrát. Nakoniec mi prišiel výhražný list od jednej dotknutej poslucháčky, že to nie je hudba, lebo ju to týra, je to rozladené a spev je falošný.
Hrali sme s nimi aj jeden koncert a kamoš, inak tvrdá nátura, počas ich setu utiekol von. Pretlak emócií, ktoré striekajú z tohto potemnelého košického telesa je nezadržateľný. Také texty nemá nikto! Nemôžete ich mať na háku! Musíte ich milovať alebo nenávidieť. Ja Kolowrat milujem."
Stanka Apfelová, hudobníčka
"Lenka Dusilová bola pre mňa vždy výnimočnou, zaujímavou a nezvyčajnou speváčkou. Prvýkrát som sa s ňou „zoznámila“ vďaka Čechomoru a albumu Proměny. So sestrou sme si vyspevovali všetky pesničky, v ktorých spievala Lenka Dusilová, lebo sa nám jednoducho páčil jej hlas. Teraz som túto hudobníčku znovuobjavila vďaka jej ostatnému albumu Baromantika z roku 2011, ktorý je pre mňa osobne jedným z najlepších albumov, ktoré vyšli v našich končinách.
Keď som počula titulnú skladbu Baromantická, nevedela som sa jej zbaviť. Po vypočutí celého albumu som si však našla iného favorita. Celým albumom sa nesie jemná elektronika, čo nie je pre Lenku Dusilovú veľmi typické. Valerie je skladba, ktorou ma totálne prekvapila a dostala. Elektroniku tu využíva vo veľkej miere a dosť prekvapujúco. Nie že by som bola na ňu zaťažená, ale takéto spojenie ma veľmi baví. Od začiatku do konca mám zimomriavky."
