FÓRUM

V lágri mohol pomôcť len zázrak. A knihy

KNIHA TÝŽDŇA / OSVĚTIMSKÁ KNIHOVNICE Španielsky spisovateľ napísal knihu o hrôzach koncentračného tábora z pohľadu štrnásťročného dievčaťa, ktoré prežilo

KNIHA TÝŽDŇA / OSVĚTIMSKÁ KNIHOVNICE

Španielsky spisovateľ napísal knihu o hrôzach koncentračného tábora z pohľadu štrnásťročného dievčaťa, ktoré prežilo

Mohla žiť inak – mohla byť manželkou aj milujúcou matkou. Mohla mať množstvo priateľov, záľuby a svoje knihy na polici. Mohla žiť hlavne dôstojne, keby v roku 1944 neskončila v koncentračnom tábore Brezinka. Španielsky autor Antonio G. Iturbe jej v knihe hovorí jednoducho Dudincová, podľa mesta na južnom Slovensku, odkiaľ pochádzala.

Je to však len jedna z množstva postáv, ktoré opisuje vo svojom románe Osvětimská knihovnice (Akropolis). A navyše nie je najdôležitejšia. Nosnou postavou je Dita Adlerová, Češka, ktorá sa ako štrnásťročná spolu so svojimi rodičmi dostala do koncentračného tábora v Poľsku.

Článok pokračuje pod video reklamou

O koncentračných táboroch sa napísalo už množstvo kníh, no len malá časť z nich sa im venovala tak, ako to urobil Iturbe. Ten na ne nazerá ako na prepracovaný systém, kde existovali rozličné politické organizácie či čierny trh so všetkým, čo si možno predstaviť. A do tohto prepracovaného systému každodenne prichádzali vlaky, ktoré tam nechávali zmätených nevinných ľudí.

Títo ľudia si museli zvyknúť na vykasané šaty a holý zadok pri rannom umývaní. Museli si zvyknúť na rozpaky pri vykonávaní potreby na páchnucích latrínach spolu so stovkami ďalších. Všetci si museli zvyknúť aj na chlad zeme, ktorý premenil ich nohy na kusy ľadu. Pretože tí, ktorým bol dopriaty ďalší deň v tábore, si museli zvyknúť na všetko.

Knihovníčka

A v centre tohto systému je Dita, ktorá si svoje dospievanie predstavovala inak a v inej krajine. Pod svojimi šatami však ukrývala osem kníh, ktorých existencia bola jednou z posledných spomienok na predošlé časy. Aj z tohto dôvodu ich Nemci pálili so všetkým ostatným už pri príchode nových väzňov. „Všetci diktátori, tyrani a utlačovatelia v dejinách, nech už boli tej či onej farby pleti, árijci, černosi, orientálci, Arabi alebo Slovania, všetci mali jedno spoločné – zúrivo prenasledovali knihy. A bolo úplne jedno, v akej viere to robili, či na obranu ľudovej revolúcie, alebo na obranu výsad patricijských tried, na obranu Božieho prikázania, alebo na obranu tupej vojenskej poslušnosti. Knihy sú veľmi nebezpečné, nútia premýšľať.“

Týchto osem kníh sa však zachránilo spolu s ďalšími šiestimi takzvanými živými knihami. Živou knihou bol človek, ktorý poznal obsah knihy a mohol ju tak deťom prerozprávať. Život viac ako päťsto detí tak nemusel byť taký bezvýchodiskový. Knihy totiž dokázali deti previesť zemepisom celého sveta, dokázali im priblížiť dejiny a naučiť ich matematiku. Dokázali s nimi tiež prejsť vzdialenú cestu predstavivosti a mnohokrát tak znásobiť ich vlastné životy.

Iturbe sa však díva aj na predvojnové časy, keď ešte Nemci neposielali do Poľska dobytčie vagóny plné ľudí. Pozerá sa na dni pred vojnou, aby ukázal, že ľudia verili do poslednej chvíle v nemožnosť toho, čo prišlo potom. Opisuje predvojnovú Prahu, šťastné rodiny, bezstarostné dospievanie mladých, ale ukazuje aj na antisemitizmus, ktorý sa začal šíriť z jednej krajiny do druhej. „Vy židáci ste nebezpečenstvom pre civilizáciu!“ vmietol mu pohŕdavo do tváre. „Civilizáciu? Vy ma chcete poučovať o civilizácii? Vy, čo trávite deň tak, že mlátite kdejakého starca a hádžete kamene ľuďom do okien? Čo ty vieš o civilizácii. Keď ste vy árijci žili v drevených chatrčiach kdesi na severe Európy, navlečení v zvieracích kožuchoch a opekali mäso na papeku, my Židia sme budovali celé mestá.“

Nie do konca

Napriek silnej téme však autorovi možno vyčítať niekoľko vecí – hluché pasáže, ktoré volajú po ichskrátení, či množstvo postáv, ktoré miestami čitateľa vyčerpávajú. Možno mu vyčítať priveľmi naturalistický jazyk, či časté používanie ošúchaných metafor. Možno na to všetko aj zabudnúť a čítať knihu ako opis neobyčajného života na takom tragickom mieste.

Román Osvětimská knihovnice totiž približuje život ľudí, ktorí verili v šťastie na mieste, kde mohol pomôcť len zázrak. Približuje život ľudí v barakoch, kde sa modlitba stala zbytočnou, pretože ju roky nikto nevyslyšal. Približuje plynové komory, haldy mŕtvych a celú mašinériu, o ktorej ešte aj dnes ťažko hovoria tí, čo ju prežili. „Celú knihu nebudem čítať, pretože príliš oživuje moje spomienky,“ priznala pre Českú televíziu dnes osemdesiatročná Dita Krausová, ktorej osud sa do veľkej miery kryje s osudom Dity Adlerovej. Španielsky spisovateľ pri písaní knihy totiž čerpal okrem historických dokumentov a odborných prameňov aj z jej životného príbehu, ku ktorému sa dostal vďaka knihe Môj brat dym od jej manžela Ota B. Krausa.

Ako však upozorňuje samotný autor, v knihe ide o skutočný príbeh ľudí poprepletaný fikciou. Preto je aj otázne, či žena z južného Slovenska vedela tak dobre šiť, že Dite na spodnú časť šiat prišila tajné vrecká pre knihy.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 788
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 812
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 12 759
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 522
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 399
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 770
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 661
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 394
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 175
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 101

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Hovorili sme s Babindolčanmi: Bohatí susedia ich prekvapili

Ľuďom v Babindole sa nepáči, ak sa o nich hovorí ako o bohatej dedine. Zbohatlo podľa nich len pár jednotlivcov.

KOMENTÁRE

Snaha o minimalizáciu škody

Hlavní aktéri babindolskej kauzy nasadili špecialistov na krízovú komunikáciu.

ŠPORT

Za megapodvod minidištanc? Rusov možno na olympiáde omilostia

Rusi túžia kráčať pod svojou vlajkou.

Neprehliadnite tiež

Novým trendom je dokumentárna beletria. Ľuba Lesná takú knihu napísala

Tisícročná žena spája osudy štyroch žien. Vyvracia mýty, ktoré o nich vytvorili muži.

Spustila sa kamera a ja som tam zase bola. 22. júla na ostrove Utøya

V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii, pre SME o tom hovorila hlavná hrdinka.

Do Ostravy príde Warholova múza a herečka z bondovky

Grace Jones je ikonou, jej vystúpenie sú na rozhraní koncertu a šamanského rituálu.

RECENZIA

Každé ráno sa prebúdza so strachom, že je nula. Spisovateľ platí za to, že je superstar

V slovenčine pokračuje vydávanie literárnej senzácie Môj boj.