FÓRUM

V lágri mohol pomôcť len zázrak. A knihy

KNIHA TÝŽDŇA / OSVĚTIMSKÁ KNIHOVNICE Španielsky spisovateľ napísal knihu o hrôzach koncentračného tábora z pohľadu štrnásťročného dievčaťa, ktoré prežilo

KNIHA TÝŽDŇA / OSVĚTIMSKÁ KNIHOVNICE

Španielsky spisovateľ napísal knihu o hrôzach koncentračného tábora z pohľadu štrnásťročného dievčaťa, ktoré prežilo

Mohla žiť inak – mohla byť manželkou aj milujúcou matkou. Mohla mať množstvo priateľov, záľuby a svoje knihy na polici. Mohla žiť hlavne dôstojne, keby v roku 1944 neskončila v koncentračnom tábore Brezinka. Španielsky autor Antonio G. Iturbe jej v knihe hovorí jednoducho Dudincová, podľa mesta na južnom Slovensku, odkiaľ pochádzala.

Je to však len jedna z množstva postáv, ktoré opisuje vo svojom románe Osvětimská knihovnice (Akropolis). A navyše nie je najdôležitejšia. Nosnou postavou je Dita Adlerová, Češka, ktorá sa ako štrnásťročná spolu so svojimi rodičmi dostala do koncentračného tábora v Poľsku.

Článok pokračuje pod video reklamou

O koncentračných táboroch sa napísalo už množstvo kníh, no len malá časť z nich sa im venovala tak, ako to urobil Iturbe. Ten na ne nazerá ako na prepracovaný systém, kde existovali rozličné politické organizácie či čierny trh so všetkým, čo si možno predstaviť. A do tohto prepracovaného systému každodenne prichádzali vlaky, ktoré tam nechávali zmätených nevinných ľudí.

Títo ľudia si museli zvyknúť na vykasané šaty a holý zadok pri rannom umývaní. Museli si zvyknúť na rozpaky pri vykonávaní potreby na páchnucích latrínach spolu so stovkami ďalších. Všetci si museli zvyknúť aj na chlad zeme, ktorý premenil ich nohy na kusy ľadu. Pretože tí, ktorým bol dopriaty ďalší deň v tábore, si museli zvyknúť na všetko.

Knihovníčka

A v centre tohto systému je Dita, ktorá si svoje dospievanie predstavovala inak a v inej krajine. Pod svojimi šatami však ukrývala osem kníh, ktorých existencia bola jednou z posledných spomienok na predošlé časy. Aj z tohto dôvodu ich Nemci pálili so všetkým ostatným už pri príchode nových väzňov. „Všetci diktátori, tyrani a utlačovatelia v dejinách, nech už boli tej či onej farby pleti, árijci, černosi, orientálci, Arabi alebo Slovania, všetci mali jedno spoločné – zúrivo prenasledovali knihy. A bolo úplne jedno, v akej viere to robili, či na obranu ľudovej revolúcie, alebo na obranu výsad patricijských tried, na obranu Božieho prikázania, alebo na obranu tupej vojenskej poslušnosti. Knihy sú veľmi nebezpečné, nútia premýšľať.“

Týchto osem kníh sa však zachránilo spolu s ďalšími šiestimi takzvanými živými knihami. Živou knihou bol človek, ktorý poznal obsah knihy a mohol ju tak deťom prerozprávať. Život viac ako päťsto detí tak nemusel byť taký bezvýchodiskový. Knihy totiž dokázali deti previesť zemepisom celého sveta, dokázali im priblížiť dejiny a naučiť ich matematiku. Dokázali s nimi tiež prejsť vzdialenú cestu predstavivosti a mnohokrát tak znásobiť ich vlastné životy.

Iturbe sa však díva aj na predvojnové časy, keď ešte Nemci neposielali do Poľska dobytčie vagóny plné ľudí. Pozerá sa na dni pred vojnou, aby ukázal, že ľudia verili do poslednej chvíle v nemožnosť toho, čo prišlo potom. Opisuje predvojnovú Prahu, šťastné rodiny, bezstarostné dospievanie mladých, ale ukazuje aj na antisemitizmus, ktorý sa začal šíriť z jednej krajiny do druhej. „Vy židáci ste nebezpečenstvom pre civilizáciu!“ vmietol mu pohŕdavo do tváre. „Civilizáciu? Vy ma chcete poučovať o civilizácii? Vy, čo trávite deň tak, že mlátite kdejakého starca a hádžete kamene ľuďom do okien? Čo ty vieš o civilizácii. Keď ste vy árijci žili v drevených chatrčiach kdesi na severe Európy, navlečení v zvieracích kožuchoch a opekali mäso na papeku, my Židia sme budovali celé mestá.“

Nie do konca

Napriek silnej téme však autorovi možno vyčítať niekoľko vecí – hluché pasáže, ktoré volajú po ichskrátení, či množstvo postáv, ktoré miestami čitateľa vyčerpávajú. Možno mu vyčítať priveľmi naturalistický jazyk, či časté používanie ošúchaných metafor. Možno na to všetko aj zabudnúť a čítať knihu ako opis neobyčajného života na takom tragickom mieste.

Román Osvětimská knihovnice totiž približuje život ľudí, ktorí verili v šťastie na mieste, kde mohol pomôcť len zázrak. Približuje život ľudí v barakoch, kde sa modlitba stala zbytočnou, pretože ju roky nikto nevyslyšal. Približuje plynové komory, haldy mŕtvych a celú mašinériu, o ktorej ešte aj dnes ťažko hovoria tí, čo ju prežili. „Celú knihu nebudem čítať, pretože príliš oživuje moje spomienky,“ priznala pre Českú televíziu dnes osemdesiatročná Dita Krausová, ktorej osud sa do veľkej miery kryje s osudom Dity Adlerovej. Španielsky spisovateľ pri písaní knihy totiž čerpal okrem historických dokumentov a odborných prameňov aj z jej životného príbehu, ku ktorému sa dostal vďaka knihe Môj brat dym od jej manžela Ota B. Krausa.

Ako však upozorňuje samotný autor, v knihe ide o skutočný príbeh ľudí poprepletaný fikciou. Preto je aj otázne, či žena z južného Slovenska vedela tak dobre šiť, že Dite na spodnú časť šiat prišila tajné vrecká pre knihy.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 033
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 7 768
  3. Najkrajšie americké národné parky 4 863
  4. Vizuálny smog je problém 4 480
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 002
  6. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 715
  7. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 535
  8. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 2 243
  9. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 131
  10. Keď Slováci krotia morský vietor 1 871

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.

DOMOV

300 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Neprehliadnite tiež

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.

O knihách

O snehu, lietadlách a letuškách

Arthur Hailey vymyslel svoj vlastný literárny žáner a stal sa jedným z najpredávanejších autorov sedemdesiatych rokov