Keď mi Katarína Janečková povedala, že by chcela rozprávať o Balthusovi, zľakol som sa, že si vyberie Hodinu hry na gitaru. Snívajúca Tereza nie je taká doslovná, aj napriek tomu vás nenechá ľahostajnými.
Na obraze je mladé dievča sediace zasnené na stoličke, s rukami za hlavou v póze, ktorej provokatívnosť sa bije s jej vekom. Divák je postavený do pozície sliediča, keď celá kompozícia zvýrazňuje erotickosť zachyteného okamihu.
Balthus namaľoval tento obraz v roku 1938, keď v sérii jedenástich obrazov maľoval vtedy trinásťročnú Thérése Blanchardovú a jej brata Huberta, ktorí žili v maliarovom susedstve v Paríži.
„Na Balthusa ma upozornil Ivan Csudai, môj profesor na vysokej škole. Vždy som robila figurálnu maľbu a Balthus bol medzi autormi, ku ktorým ma nasmeroval. Ukazoval mi to tak učiteľsky, že si mám všímať kompozíciu, anatómiu, to že telovku nepretieňuje, technické veci, ktoré by som mohla využiť. A potom som mala možnosť vidieť ho naživo na veľkej výstave v Metropolitan museum v New Yorku. Nevedela som, ktorý obraz vybrať. Tento sa mi zdal svojím spôsobom najtypickejší,” hovorí slovenská maliarka.
Balthus (Balthasar Klossowski): Thérèse Dreaming, 1938, Olej na plátne, 150 x 130 cm
Lolitovský motív
Balthus pochádzal z bohatej rodiny, ktorá patrila medzi kultúrnu elitu Paríža. Maľoval rôzne veci. Krajinky, zábery z ulice, obrazy s modelkami.
Svojím akademickým štýlom vytrvalo ignoroval nástup moderny do maliarstva a jeho diela často obsahovali výrazne erotické motívy. Séria obrazov s Thérése patrí maliarsky medzi jeho najlepšie diela, obsahovo zase medzi najkontroverznejšie.
„Balthus sa stretával s obvinením z toho, že jeho obrazy sú pornografické. Obhajoval sa tým, že sa snažil zachytiť dievčatá na rozmedzí medzi detstvom a dospelosťou, keď ešte nepatria okolitému svetu a pritom už opúšťajú ten svoj detský,” hodnotí Janečková.
Lolitovský motív v celej sérii je veľmi silný.
„Jeho obrana a tvrdenia o tom, že obrazy nemajú byť erotické, sú v rozpore s tým, ako sú komponované. Prítomnosť mačky ako tradičného symbolu ženskej sexuality ešte zosilňuje erotický podtón maľby. Vzťah Thérése a Balthusa však nikdy neprekročil vzťah maliara a jeho modelu. Chodila k nemu tri roky. Podľa jej rozprávania brala pózovanie ako automatickú súčasť svojho dňa. Niekedy ju to otravovalo a potom sa to stalo rituálom.“
Prekračovanie tabu zvyšuje atraktivitu umeleckých diel. Bol to zo strany Balthusa zámer?
„Keď maľujem ja, tak som svojimi námetmi fascinovaná a myslím si, že aj v tomto prípade to bol hlavný motív, ktorý viedol Balthusa zotrvať v jeho témach. Až pulzujúci nádych sexuality zachytený počas momentu dospievania sa nedá tak ľahko zakryť. Sama viem, ako na svojich obrazoch niekedy zvýrazním niektoré veci tak, aby sa na ne upriamila pozornosť. A tu je to tiež. Aj tá obsesívnosť a opakovanie námetu naznačuje, že Balthus ju maľoval z vnútornej potreby. Tá jeho úprimnosť voči sebe sa mi páči.”
Treba tabu?
Nie je to zneužitie toho dievčaťa? Vzťah dospelého muža s trinásťročným dievčaťom, aj keď platonický, nie je nikdy rovnocenným vzťahom.
„Aj keď vzťah nie je úplne rovnocenný, tak vždy dáva obom stranám. Neviem to presne povedať, ale myslím, že to niečo dalo aj jej. Nabokovovu Lolitu som čítala veľakrát. Iba ťažko môžeš posúdiť, na čiu stranu sa postaviť. Lolita nebola dospelá, ale vedela veľmi dobre, ako s Humbertom manipulovať. A toto je možno v niečom trochu podobné.”
Katarína Janečková je presvedčená, že Balthus sa veľmi šikovne hrá s pocitmi diváka.
„Mnoho ľudí vníma ten obraz ako nádherný a pritom bijúci sa s tým, čo nám je vštepované ako nesprávne a zlé. Páči sa mi to a pritom viem, že by nemalo. Podarilo sa mu zachytiť akt dospievania. Krehká téma prechodu z detstva do dospelosti inšpirovala umelcov odjakživa. Andrej Dúbravský o tejto téme robil diplomovku. V galérii Gagosian som videla výstavu Balthusových polaroidových fotografií, ktoré robil v rokoch 1999 - 2000. Na fotografiách sú dospievajúce modelky a sú veľmi erotické. Tu som si nevedela jasne odpovedať na to, či to nie je za hranicou. Obrazy sú v tomto iné ako fotografia, tie beriem ako súčasť procesu. Ak sa vrátime k obrazu Terezy, Balthus napriek fascinácii zostal iba v pozícii pozorovateľa. Vedel, že nemôže prekročiť hranicu, jeho modelky boli preňho niečím svätým a nedotknuteľným. A možno aj vedel, že nenaplnené túžby sú najlepšie.”
Malo by v umení existovať tabu? „Nie. Myslím, že by sme mali nechať na autorovi a na jeho publiku, ako sa s týmto vyrovnajú.”
Juraj Kováčik, autor je editorom hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik, editor Hentak.sk
