Kopytem sem, kopytem tam
ČT 2, 21.55
Pred dva a pol desaťročím mala skratka AIDS podobný zvuk ako UFO. Nikto to nevidel a všetci sa báli. Bol to vlastne omnoho viac symbol než skutočné ochorenie - trest prírody za skazenosť, voľné mravy, neviazaný spôsob života.
V podobenstve Věry Chytilovej sú to traja kamaráti a tajomná cudzinka nakazená práve touto chorobou. Bol rok 1988 a filmárka chcela ukázať, že bohémstvo v socializme sa môže skončiť nedobre. Je to však dosť veselá a odľahčená moralita s mladými hercami z divadla Sklep, ktorí žili práve takým uvoľneným životom – aj priamo pri nakrúcaní filmu.
Toto unikátne spojenie sa odvtedy neopakovalo. Tomáša Hanáka, Milana Šteindlera a Davida Vávru nechala Chytilová improvizovať a obohatiť scénky osobitým sklepáckym humorom. Bolo to aj obojstranne namáhavé. Chytilová hercov nešetrí a tí, aby sa ubránili nadávkam a invektívam na pľaci, založili Odborový zväz týraných hercov. Na druhej strane aj jej dali zabrať. „Ani sa jej nečudujem, že sa na nás hnevala. Ak sa herecký súbor ráno prebudí v Interhoteli Pupp, jeden má zastrčené nohy v chladničke, druhý spí v kúpeľni a nikto nie je schopný ničoho...“ spomína na nakrúcanie Tomáš Hanák v biografii režisérky.
Nie je to len nostalgická spomienka na osemdesiate roky. Režisérka novej vlny bola ešte vo forme a Sklep ešte nebol notoricky slávnym divadlom. A ešte niečo. Príde aj Karel Gott.
Miroslav Cipár
Výstava, Galéria mesta Bratislavy, do 2. marca
Dennodenne kreslí. Považuje to vraj za akúsi hygienu. Miroslav Cipár je výnimočný slovenský autor – ilustrátor, grafický dizajnér, typograf aj maliar. A práve posledná z oblastí, ktorým sa venuje, je predmetom rozsiahlej výstavy v Galérii mesta Bratislavy. Napokon, sám sa hlási k tomu, že je predovšetkým maliarom. Nedávno prezradil v rozhovore pre SME, že sa pri tom cíti tak trochu ako sprejer. „Uvedomil som si, že vrstvenie etáp, ako sa obraz vyvíja alebo ako sa znova vracia k tomu dobrému, čo je tam naspodku, to je vlastne môj spôsob práce. Omnoho radšej robím komentár k niečomu starému – premaľovávam, domaľovávam alebo nadväzujem na niečo, čo som našiel za skriňou.“ Ak ste si teda doteraz jeho „maliarske komentáre“ ešte nestihli pozrieť, neváhajte.
Divadelné hry Juraja Váha
PREZENTÁCIA KNIHY DIVADELNÝ ÚSTAV / 17.00
V edícii Slovenská dráma vydal Divadelný ústav prvý diel Súborného diela Juraja Váha s podtitulom Divadelné hry. Publikáciu zostavila Dagmar Kročanová, na prezentáciu prijali pozvanie aj manželka Juraja Váha – herečka Soňa Kulfanová, dcéra Barbora Herzogová a syn Igor, ktorého ukážky z vystúpenia hry na lutnu budú sprevádzať celý program.
Juraj Váh (vlastným menom Henrich Herzog, 1925 – 1976) pôsobil v slovenskom kultúrnom živote tri desaťročia. Jeho tvorba v oblasti drámy a divadla obsiahla divadelné a rozhlasové hry, televízne scenáre, ale aj dramatizácie a kritické žánre.
Prvý zväzok Súborného diela obsahuje pätnásť divadelných hier, jednotlivé diela sú doplnené ďalšími materiálmi z autorovej pozostalosti a z archívu Divadelného ústavu.
Autor: kul
