PETER KONWITSCHNY prišiel do Bratislavy už tretí raz. Tentoraz so svojou verziou slávnej Pucciniho klasiky. Premiéry sú v piatok a v sobotu.
Prvýkrát bola táto inscenácia uvedená v Lipsku v roku 1991. Posunul sa odvtedy váš pohľad na tému?
„Áno, všetko vidím vyhrotenejšie.“
Bude to cítiť aj z bratislavského naštudovania?
„Myslím, že áno. Niežeby som menil svoju koncepciu, posun však prichádza prirodzene, lebo speváci sú vystavení problémom tohto sveta a prinášajú na javisko svoju skúsenosť. Aj publikum sa zmenilo, tiež nie je na tom lepšie. Hlavne mladí ľudia sa dnes s týmto príbehom viac identifikujú.“
Pred šiestimi rokmi ste rozhovor pred bratislavskou premiérou Madame Butterfly ukončili slovami: Najväčším nepriateľom života je sýtosť. Sú hrdinovia Bohémy dosť živí?
„Ten, kto je sýty, je mŕtvy, oni nie sú mŕtvi.“
Sú to však nielen chudobní mladí ľudia, ale predovšetkým umelci. O čom by mal písať dnešný Rodolfo?
„O pravde ľudského spolužitia. Ibaže potom by musel vyjadriť aj obrovské odcudzenie, ktoré panuje medzi ľuďmi, takže by to asi nebolo príjemné čítanie. A možno by jeho kniha dnes ani nevyšla.“
FOTO - JOZEF BARINKA
Bohéma minulých storočí sa páči aj dnešným meštiakom, ešte aj tuberkulóza bola vtedy akási noblesnejšia ako dnešné hrozby. Súčasní alternatívci už také sympatie verejnosti nemajú, však?
„Dnes je svet oveľa brutálnejší, než bol pred sto rokmi. A je v ňom aj čoraz viac akoby malomocných, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, ktorých jedinou nádejou je terorizmus. Osobne si myslím, že tých, ktorí majú peniaze a politickú moc, už nemožno ohroziť nijakou revolúciou. Bohatí zmiznú až vtedy, keď zmizne celá západná civilizácia. Navyše nik z nás nemá dosť informácií, verejnosť je zavádzaná a klamaná.“
Ako máme vnímať hlavnú hrdinku Mimi, ktorá akoby ani nemala zlé vlastnosti?
„V samom diele síce nie je ani náznak, že by mala niečo iné aj s nejakými inými mužmi, ale túto postavu môžeme na scéne stvárniť aj inak, aby to nebola svätica. Aj v Tannhäuserovi máme na jednej strane Elisabeth a na druhej zas Venušu. Dodnes to mnohí inscenujú tak, že prvá zo žien je svätica a druhá zas prostitútka. Ale to vôbec nesedí.“
Podobné archetypy sú však v umení veľmi časté.
„Áno, no to je staré patriarchálne rozdelenie rolí, ktoré už historicky prestalo platiť. Moja Bohéma nie je úplne iná, neodohráva sa povedzme na plavárni, ale je očistená od gýča a sentimentality, aby sa ukázala veľká ľudskosť tohto diela. Nie je to príbeh z červenej knižnice, stačí ho zobrať vážne. Režisér musí odvíjať svoje nápady od partitúry.“
FOTO - JOZEF BARINKA
Vracali ste sa pri svojej práci aj k pôvodnému literárnemu zdroju, teda k románu Henriho Murgera Život bohémy?
„V tomto prípade nie, román sa od opery dosť líši.“
V interview, ktoré vyšlo v časopise Stagione, ste sa veľmi kriticky vyjadrili k opernému biznisu. Ironicky v ňom tvrdíte, že ideálny spevák 21. storočia musí byť pekný a rezignovať na akýkoľvek zmysel svojho konania, lebo len tak sa mu podarí dosiahnuť cieľ – ideálne krásny spev. Skutočne takto vnímate súčasný stav operných divadiel?
„Mašinéria operného sveta je negatívna, vôbec nemá za cieľ sprostredkovávať myšlienky, len pekné kostýmy, dobré hlasy.“
Pri práci pre Operu SND ste sa stretli skôr s požiadavkami prevádzky či so skutočným záujmom o posolstvo diela?
„Čo sa týka organizácie divadla, viac s mašinériou, speváci však boli veľmi otvorení a veľmi dobre sa mi s nimi spolupracovalo.“
S kým najlepšie?
„Viacerých mám veľmi rád, mojím dlhoročným favoritom je Pavol Remenár, tým však nemyslím, že by rádovo prečnieval nad ostatných. Celkovo som mal v Bratislave veľkú radosť z práce. Od začiatku bolo jasné, že to nebude len ďalšia mŕtva inscenácia, ktorá neprináša divákom pravdu. Ale spevácky zbor je tak zle platený, že všetci musia robiť ešte ďalšiu prácu a zdalo sa mi, že sú z toho unavení. Myslím si, že u vás ešte viac ľudí ako v Nemecku nevidí perspektívu v tom, kam sa ich krajina uberá.“
Ako ste si rozumeli so šéfom Opery SND Friedrichom Heiderom, ktorý toto dielo s vami hudobne naštudoval?
„Prekvapilo ma, že ma tento veľmi známy dirigent do Bratislavy pozýval tak nástojčivo a dával tak verejne najavo, ako si cení moju prácu. Cítim, že so mnou nesúhlasí len formálne, ale že sa pohybuje na rovnakej vlnovej dĺžke a nehrá mocenské hry.“
Čo pár dní pred premiérou ešte na skúškach riešite?
„Či bude dosť javiskového snehu, keďže firma, ktorá nám ho dodáva, má pokazený stroj, a či nevypadne motor divadelnej točne.“
