Scenárista Kevin Grevioux a režisér Stuart Beattie porušili všemožné zásady a z rôznych žánrov i filmov poskladali mystický akčný triler Ja, Frankenstein. Oživiť sa im ho však nepodarilo. Ich výtvor, čo ako remeselne obstojný, zostal bez nápadov, bez šťavy, bez duše.
Stredobodom románu Mary Shelleyovej z roku 1818 sú etické, morálne a filozofické otázky vyplývajúce zo schopnosti vedy tvoriť živé bytosti. Nechýba kritika ani varovanie: človek sa nemôže stať bohom a ním oživená bytosť zasa človekom. Popkultúra zredukovala Frankensteina na plytký horor, no zachovala základnú premisu, stvoriteľa a jeho výtvor. Veď vďaka nej nás Frankenstein fascinuje už takmer dvesto rokov.
Rôzni upravovatelia v úsilí dodať starému príbehu punc novosti zachádzajú občas ďalej, ako sa patrí. Kevin Grevioux v námete pre film Underworld zaujal syntézou dvoch najznámejších hororových fenoménov – upírov a vlkolakov. Oba sú prastaré a väzia v našom spoločnom podvedomí.
Potom možno povzbudený úspechom a ovplyvnený románom Ja, legenda a filmami ako Frankenstein a monštrum z pekla, prišiel s komiksom Ja, Frankenstein. Aj v ňom spája dva odlišné svety, no oba sú jeho výmyslom, oba sú umelé.
Sochy verzus démoni
Anjelski „chrliči“ - gargoylovia ani pekelní démoni nemajú za sebou košatú mytológiu. Bojiskom, na ktorom vedú svoju večnú vojnu, je Zem. Ľudská bytosť s dušou im nemôže ublížiť. Výtvor doktora Frankensteina dušu nemá, a tak dokáže likvidovať gargoylov i démonov. Nečudo, že ho chcú na svoju stranu získať jedni aj druhí. Bytosť, ktorá je na svete už dvesto rokov, opustená, osamelá a zatrpknutá, sa nechce pridať k nikomu, no napokon nemá na výber.
Greviouxov mýtus nemá silu metafory, odohráva sa na pustých, vypreparovaných miestach, pre bežných ľudských smrteľníkov v ňom nie je miesto a konflikt je najmä zámienkou na rozohranie trikových akčných scén v štýle videohier, s množstvom krídel, kamenia, plameňov, svalov a bleskov.
Ignoruje potenciál Shelleyovej diela a nemá čím vyplniť prázdnotu, ktorá po ňom ostala, nevie vyvolať záujem. Nepomáha záplava slov ani nadužívaná náboženská symbolika a terminológia.
Béčko ako bič
Vo filme, ktorý sa berie smrteľne vážne, vyvolávajú Aaron Eckhart ako vyšportované monštrum s tehličkami na bruchu a Miranda Otto digitálne zmenená na oživený lietajúci kamenný chrlič, nežiaduci smiech. Bill Nighy ako vládca démonov s nadhľadom opakuje svoj čarovný, no otrepaný stereotyp a dexterovská televízna hviezdička Yvonne Strahovski sa márne trápi s hlúpo napísanou postavou doktorky.
Plytkosť a sterilitu Greviouxových mýtov potvrdili slabými výkonmi aj autori hudby, návrhári kostýmov a masiek. Digitálne akčné scény sú efektné, ale návštevník bežného kina si tmavé temné výjavy v 3D veľmi nevychutná. Nie náhodou väčšina kladných ohlasov pochádza od divákov, ktorí film videli vo veľkoformátovom kine Imax, aké na Slovensku nemáme.
Ja, Frankenstein je po všetkých stránkach béčkový film. Jeho smrteľná vážnosť a stupídnosť však nedosahujú také rozmery, aby bol zábavný.
Recenzia/film
Ja, Frankenstein
USA - Austrália 2014 , 92 min.
Scenár a réžia: Kevin Grevioux, Stuart Beattie
Účinkujú: Aaron Eckhart, Yvonne Strahovski, Deniz Akdeniz, Bill Nighy a ďalší
Premiéra v SR: 30. januára
