V Galérii mesta Bratislavy bude až do mája retrospektívny prierez tvorbou českého umelca Alfonsa Muchu. Tentoraz to nie sú iba plagáty, ale najmä maľby a kresby.
Je to jeden z tých úžasných príbehov, ako sa z obyčajného chlapca, čo vyrástol v malej českej dedinke, stane svetovo uznávaný umelec, na ktorého výstavu čakajú v New Yorku a v Paríži davy divákov. Umelec, ktorý kreslí a maľuje tak výnimočne, až vytvorí nový štýl a ten sa v dejinách umenia už nikdy nezaobíde bez jeho mena.
Alfons Mucha si počas života nepochybne užil slávu, no keď v roku 1939 zomrel, jeho tvorba takmer upadla do zabudnutia. Nečudo, veď kto by po desivom precitnutí z hrôz 2. svetovej vojny mal čo i len trocha chuti uveriť Muchovým predstavám o ľúbeznej kráse a vzájomnej svornosti.
Jeho syn Jiří Mucha však našiel dostatok viery v tvorbu svojho otca. S pečiatkou originality chodil po svete a urobil súpis jeho diel. „Mal obrovskú zásluhu na tom, že dnes môžeme Muchu obdivovať,“ hovorí autor výstavy Jan Kukal.
Alfons Mucha: Múza (Sibyla), 1920.
Špeciálne podmienky
Výstavu Alfons Mucha: Cesta ku sláve, ktorá je v Galérii mesta Bratislavy preto symbolicky venoval práve Jiřímu.
„Alfons si myslel, že mal neúspešného syna. Tiež sa pokúšal dostať na pražskú akadémiu, no nevzali ho a medicínu nedokončil. Napísal však šestnásť románov a najznámejší z nich, Kankán se svatozáří, je práve o živote jeho otca,“ hovorí Kukal.
Tvorba Muchu patrí medzi vášne bývalého daviscupového tenistu Jana Kukala. Napokon, aktuálna výstava je jednou z mnohých, ktoré už urobil. Vraví však, že spomedzi ostatných vyčnieva.
„Rozprával som sa aj s ostatnými muchológmi a vraveli mi, že takáto výstava Muchových diel asi ešte nikdy nebola. Unikátna je najmä v tom, že väčšina vystavených diel sú maľby a kresby, a nie plagáty. Mnohé z týchto diel sa takmer nevystavujú, lebo si vyžadujú špeciálne podmienky. Tu sa to však podarilo.“
Blahoslavení čistého srdca, 1906.
Päťdesiat rokov v skratke
V uliciach mesta láka na výstavu obraz zamyslenej dievčiny s modrým turbanom na hlave. Mucha ju namaľoval v roku 1926. Bolo to v čase, keď už na zámku Zbiroh usilovne pracoval na Slovanskej epopeji, sérii obrovských malieb, príbehu slovanského národa.
Tá dievčina pôsobí akosi tajuplne a nedostupne, s vlastným svetom ukrytým pod šatkou. Nie je to žiadna Sarah Bernhardtová, hviezda parížskeho divadla, vďaka ktorej sa Mucha stal z večera do rána slávnym. Akoby chcela ukázať na odvrátenú stranu úspechu, tvrdú prácu, ktorá za ním stála, alebo nepochopenie, s akým sa Mucha stretával v posledných rokoch života.
Výstava ukazuje päťdesiat rokov jeho tvorby. Prezentuje diela od roku 1881. Zastúpené sú kresby, maľby a litografie z rôznych období a miest, kde pôsobil.
Je tu mytologický výjav, ktorý sa zachránil z výzdoby juhomoravského zámočka, štúdia muža zo štúdií v Mníchove, aj originál návrhu plagátu Gismonda, ktorý mu v Paríži zmenil život.
Okrem toho tu nájdete aj Muchove návrhy prvých československých bankoviek, známok, štátneho znaku či emblému pre policajné uniformy.
Uspel aj u žien
„Alfons Mucha bol cestovateľ, dobrodruh a neuveriteľný talent. Je úžasné sledovať, ako sa mu podarilo uspieť,“ hovorí Jan Kukal. „Samozrejme, v živote mu pomáhalo aj to, že bol fešák. Nielen že sa ženy páčili jemu, ale aj on sa páčil im.“
To je zrejmé aj z množstva ženských tvárí, ktoré celú jeho Cestu k sláve sprevádzajú. Okrem nich je to ešte neúnavná práca. Množstvo skúšobných nákresov a finálnych diel.
Napokon, svedčí o tom aj vystavený šesťdielny cyklus akvarelov Blahoslavení, ktorý Mucha urobil na svadobnej ceste na Šumave.
Zima, 1901.
Slovanstvo ľudstvu, 1926. Finálna štúdia pre záverečný dvadsiaty obraz Slovanskej epopeje.
