Text na obálke knihy Dejiny behania (Thor Gotaas, Premedia 2013) láka na spochybnenie všeobecne známeho príbehu o poslovi, ktorý bežal z Maratónu do Atén oznámiť víťazstvo starých Grékov nad Peržanmi, aby po odovzdaní radostnej noviny zomrel od vyčerpania. Autor tvrdí, že všetko sedí. Až na tú smrť.
Profesionálni poslovia v tých časoch podobné vzdialenosti zvládali bez problémov. A nielen v Grécku, ale po celom svete. Výber tohto príbehu je logický, pretože o hrdinskom bežcovi Feidippidovi asi každý kedysi čítal v učebnici dejepisu. Kniha o dejinách behania však prináša zaujímavejšie informácie.
Pomôcť môže napríklad notorickým frflošom nadávajúcim na dnešnú skazenú dobu, ktorá ničí aj vznešené princípy športu. Zistia, že stávky, rôzne formy dopingu a podvodov nie sú moderný vynález, ale ľudia im holdovali, odkedy šport slúži aj na zábavu. To isté platí o veľkých odmenách pre športovcov - cena pre olympijského víťaza v antickom Grécku mala podobu amfory plnej vzácneho oleja, ktorej hodnota bola po prepočítaní na dnešné ceny 40-tisíc amerických dolárov.
Dejiny behania však nie sú povrchnou zbierkou kuriozít. Mapujú skutočné dejiny behu od čias, keď sa ľudia naháňali so zvieratami alebo medzi sebou navzájom, aby prežili, až po dnešok, keď sa z neho stal spoločenský fenomén.
