Nie je ľahké byť Janou Eyrovou, však, slečna Brontëová?

Sprievodca Jane Eyrovou s osobným komentárom autorky - aj tak by sa dala nazvať novinka v SND.

Koho dnes zaujímajú osudy nejakej siroty? Zdá sa, že mnohých. Prvé predstavenia Jane Eyrovej boli beznádejne vypredané. Prostriedky vložené do náročnej scény i kostýmov, ba i detského zboru sa zrejme zúročia v návštevnosti. Inscenácia však akoby trochu podľahla veľkorysým možnostiam, dej trpel jemnou zdĺhavosťou. Obecenstvo však ožilo zakaždým, keď Jane ukázala svoju vzácnu priamosť i odvahu.

Režisérovi Mariánovi Amslerovi sa však podarilo zdôrazniť, že Jane nehľadá sociálne zabezpečenie, ale silný cit. Hrdinka radikálne odmieta byť krásnym nástrojom. Petra Vajdová v tejto postave ani na sekundu nepodľahla koketnosti, jej Jane je možno až priveľmi striedma. Viac jej veríme odhodlanosť než vášeň. Láska medzi Jane a Rochestrom (Robert Roth) funguje dosť formálne. Romantickú náladu nevyvoláva ani hudba Ivana Achera, ktorá je síce zaujímavá, ale akoby sa k príbehu až tak nehodila.

Niektoré scény sú odsúdené na divadelné problémy: požiar sa tvorcom vydaril, ale z Rochestrovej manželky aj z cigánky urobili len strašidlá. Scénografovi Jurajovi Kuchárkovi sa však podarilo efektne vyriešiť plenérové scény. Vtipné, hoci trochu nadužívané sú scény s dobovým ópiovým mámením.

Rozhodnutie vložiť do dramatizácie aj príbeh samotnej autorky bolo šťastné, dobre fungujú aj prepojenia iných postáv s reálnymi predobrazmi. Ako vysvetľujú tvorcovia, Jane Eyrová nemôže bez Brontëovej byť, keďže ide o tú istú osobu. Dopovedanie okolností vzniku slávneho románu dostávame ako bonus nenarúšajúci konvenčné pohľady na autorku.

Zuzana Fialová je v tejto postave výrazná, ďalšie sestry Brontëové (Dominika Kavaschová, Anna Nováková) pôsobia kŕčovito. Richard Stanke je zapamätateľným reverendom Brontëm. Talent Milana Ondríka bol využitý len na grotesku, ani Alexander Bárta sa v postavách nenašiel. Skúsenosť cítiť z pani Fairfaxovej (Kamila Magálová).

Inscenácia sa pokúša nepriamo komentovať postavenie žien, sestrám nasadia občas aj bosorácke parochne. Nejde však o nijaký radikálny výklad ani pokus o freudovskú analýzu archetypálneho príbehu. Jane Eyrová je inteligentnou inscenáciou pre široké publikum, ktorá sympaticky hovorí viac o duši ako o tele svojej hrdinky.