Tak ako na väčšine lukratívnych postov, aj na veľvyslanectve v Londýne sa po voľbách mení vedenie. Víťaz volieb dosadzuje svojich ľudí.
Nový ambasádor Varadin Dimitrov prichádza s jedinou úlohou: zorganizovať veľkolepé oslavy prijatia Bulharska do Európskej únie. S účasťou britskej kráľovnej.
Svet patrí Bulharom
Devorina, arogantná manželka bulharského prezidenta, totiž zbožňuje aristokratickú spoločnosť. Za večeru s Habsburgovcami je ochotná obetovať desaťtisíce. Zo štátneho. No a za spoločnosť britskej kráľovnej položí hoci aj život. Nie vlastný, samozrejme.
A tak sa naivný štátny úradník Varadin ujíma bulharského veľvyslanectva, netušiac, že personál má po mesiacoch bezvládia pevné „pracovné“ vzťahy s ruskou mafiou a zaujímajú ho viac vlastné drobné špinavé kšefty ako služba vlasti.
Takže veľvyslanectvo občas slúži aj na decentné uskladnenie horúceho tovaru. Napokon – samotný konzul priamo na pôde ambasády vedie lukratívny obchod s nezdanenou nepreclenou rakijou, pivom a tabakom, privážanými v diplomatických zásielkach.
Ešte aj upratovačka Katia, ktorá o sebe tvrdí, že je študentka a na veľvyslanectve len brigáduje, sa v skutočnosti živí ako striptérka. Veď toho predsa nemôže veľa upratať, keď vysávač je pokazený a na nový niet peňazí! A to je len začiatok.
Všetko pre satiru
Autorom rovnomennej románovej predlohy je úspešný súčasný bulharský spisovateľ Alek Popov. V intenciách osnovného diela bulharského klasika Aleka Konstantinova Baj Gaňo stavia zadubených, ignorantských, nevychovaných Bulharov do veľkého sveta, v ktorom sa nevedia pohybovať a svojou príznačnou kombináciou neokrôchanosti s aroganciou spôsobujú jeden prešľap za druhým.
Pozývanie Alžbety II. na večierok prostredníctvom e-mailu alebo doručovanie prejavu prezidentovi na medzinárodnú konferenciu v igelitke patria medzi tie nevinnejšie.
Slávnostné pohostenie vo forme pečených kačíc, chytených v londýnskom parku a označených bezpečnostnými čipmi, je horšie. Najmä keď zmiznutie okrasných zvierat začne vyšetrovať Scotland Yard.
No a neschopnosť odlíšiť britských podvodníkov od skutočných šľachticov sa Varadinovi stáva osudnou. Takmer.
Slovami klasika
Režisér, spoluscenárista a producent Dimitar Mitovski nakrútil Popovov príbeh ako satiricky ladenú politickú frašku s výstižnými karikatúrami, bizarnými figúrkami, veľkou mierou zveličenia, nadhľadu a štylizácie. Jeho rozprávanie je pestré a svižné.
Poznať, že má bohaté skúsenosti s tvorbou reklamných šotov. Práca s farbami, svetlom, netradičnými uhlami a optikou, ale aj s montážou poctivo slúži žánru i príbehu, rovnako ako vhodne vybratí bulharskí i britskí herci.
Vyše sto minút dlhý film nenudí, napätie pekne narastá a ako refrén slúži smiešny numerologický motivačný videokurz.
Štyri roky, ktoré uplynuli od premiéry, filmu neubrali nič na pútavosti, vtipe ani satirickom ostrí. Ba možno práve naopak – dnes si ho na Slovensku dokážeme vychutnať viac ako v čase vzniku.
Alebo – slovami klasika: „Na druhej strane si myslím, že Slovensko je niekedy, bohužiaľ, a niekedy je to aj chvalabohu, predsa len do istej miery ešte stále podobné Bulharsku a teraz, bohužiaľ, čoraz viac.“
Recenzia/film
Mission London
(Bulharsko-Macedónsko-Maďarsko-Švédsko-Veľká Británia 2010)
107 minút
Scenár: Delyana Maneva, Dimitar Mitovski, Alek Popov.
Réžia: Dimitar Mitovski. Kamera: Nenad Boroevich.
Účinkujú: Julian Vergov, Lyubomir Neikov, Alan Fordpulu a ďalší
