Obaja mali impozantný výzor, obaja boli známi búrlivým spoločenských životom či záľubou v cestovaní, silný patriotizmus dokazovali činmi nie slovami. Obdivovali ženy, ktoré im city zväčša opätovali. Otec slávny maliar, syn spisovateľ.
Dielo Alfonsa Muchu po druhej svetovej vojne takmer upadlo do zabudnutia, keby ho nespopularizoval jeho syn Jiří. Práve jemu je symbolicky venovaná aktuálna výstava v bratislavskom Mirbachovom paláci s názvom Alfons Mucha – Cesta ku sláve.
Bol to Jiří, kto nielenže urobil súpis otcovho diela a zabránil aj rozpredaniu rodinnej zbierky, ale predovšetkým mu venoval svoju vrcholnú prózu Kankán se svatozáří, ktorá vyšla po prvýkrát v toku 1969.
Ide o vzácne dokumentárne dielo, v ktorom osobnú perspektívu rodinného príslušníka dopĺňa citáciami odborníkov a dielo svojho otca dáva pútavo do dobového kontextu.
Na Alfonsa Muchu sa dokázal pozrieť triezvo, zároveň však s veľkým obdivom.
„Narodil sa v roku 1860, žiadny argument ho nemohol presvedčiť, že jeho kánon je chybný a prežitý,“ bránil ho. Podľa neho nebol na konci života len osamelým pútnikom zastaraného umeleckého štýlu, hoci sa jeho neskoré diela kritikom už nepáčili.
Jiří Mucha pripomína, že v očiach širokej verejnosti zostával jeho otec stále tým pravým umelcom. Osamelými boli v tom čase skôr modernisti, kubisti či fauvisti, bez ohľadu na to, ako si ich diela vážime dnes.
Bohém, sveták, intelektuál
Jiří Mucha zažil azda všetko dobré i zlé, čo sa v minulom storočí dalo zažiť. Od bohémskeho parížskeho i pražského života cez aktívny odboj proti fašizmu, komunistické väzenie, uránové bane až po spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Jeho život by stačil – a nielen metaforicky – na niekoľko románov.
Bol českým Remarquom, Hemingwayom či Solženicynom. Autorka jeho biografie Jana Šopovová sa vyjadrila, že až pri práci na jeho životopise pochopila mnohé udalosti 20. storočia.
Narodil sa v Prahe v roku 1915, v období, keď jeho vtedy už 55-ročný otec pracoval na monumentálnom cykle Slovanská epopeja. Keďže detstvo prežíval aj vo Francúzsku či v Spojených štátoch amerických, naučil sa rozprávať šiestimi jazykmi.
Zmaturoval v Prahe, v roku 1937 ako 22-ročný odišiel do Paríža študovať medicínu. Nedokončil ju, bola preňho skôr prostriedkom ako cieľom, popri nej sa venoval aj filozofii, dejinám umenia či orientalistike. Jeho hlavným záujmom sa však na celý život stala literatúra, hoci otec sa už jeho literárneho renomé nedočkal.
Mucha mal zo svojho jediného manželstva aj dcéru Jaroslavu, ktorá sa objavovala ako múza na viacerých Muchových obrazoch i na československých bankovkách.
Bola tiež maliarkou, po vojne sa podieľala sa rekonštrukcii Slovanskej epopeje. Neskôr však trpela psychickou poruchou a zomrela v roku 1986. Manželka Maruška zomrela o dvadsať rokov, ktoré ich delili, neskôr, presne 14. marca 1959.
Syn mal voči svojmu otcovi doživotne výčitky svedomia. „Nielenže ho neprijali na akadémiu, nedorobil medicínu, ale nedošiel mu ani na pohreb do vtedy už okupovaných Čiech,“ vysvetľuje Jan Kukal, zberateľ umenia a kurátor výstavy.
Správa o smrti otca totiž zachytila Jiřího v Paríži. V ten deň Francúzi práve oslavovali dobytie Bastily. Písal sa rok 1939 a návrat do okupovaných Čiech nebol práve najbezpečnejší.
Jiří Mucha počas druhej svetovej vojny.
FOTO - ARCHÍV JARMILA MUCHA PLOCKOVÁ
Láska ako z Bohémy
Mladý Mucha sa v Paríži dostáva do umeleckých kruhov, randí aj s dcérou slávneho operného speváka Fiodora Šaľapina či s Luce Mauriacovou, dcérou známeho francúzskeho spisovateľa Francoise Mauriaca.
No najväčšiu lásku našiel v skladateľke Vítězslave Kaprálovej, ktorá tiež pochádzala z významnej českej umeleckej rodiny a študovala ako on v Paríži. V tom čase mala za sebou viaceré uvedenia svojich skladieb, ktoré sama aj dirigovala, a to nielen v Čechách, ale aj v Londýne.
Mucha o nej napísal, že horela plameňom geniálneho nadania, ktoré ju spaľovalo, každý sa do nej preto veľmi ľahko zaľúbil.
Mladá hudobná hviezda bola doslova zberačkou sŕdc, ale najväčší vplyv mal na ňu o dvadsaťpäť rokov starší a ženatý Bohuslav Martinů, s ktorým udržiavala styky až do svadby s Muchom.
Na skromný obrad, ktorý sa konal v apríli 1940, prišiel Jiří na „opušťák“. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa totiž prihlásil do československej armády vo Francúzsku.
