Keď v roku 1989 dostal disident a spisovateľ Václav Havel cenu od nemeckého vydavateľstva kníh a nemohol po ňu z komunistického Československa vycestovať, prečítal jeho ďakovnú reč jeho priateľ – Maximilian Shell (8.12. 1930 - 1.2. 2014). V čase, keď na Havla ešte len čakala hviezdna politická kariéra, bol Shell už slávnym umelcom.
Ako prvý po nemecky hovoriaci herec dostal Oscara za hollywoodsky film. Bolo to v roku 1962 za úlohu advokáta vojnového zločinca vo filme Verdikt z Norimbergu. Neskôr ho na Oscara nominovali ešte trikrát.
Havel nebol jeho jediným spojením s Československom. Sám ho niekoľkokrát navštívil a svoje mníchovské predstavenie Hamleta venoval krajine po vpáde sovietskych vojsk 21. augusta 1968.
„Vo chvíli, keď boli v Prahe ruské tanky, nabrala inscenácia na dramatickosti a dostala obrovskú silu. Na záver hry, keď odnášajú telo dánskeho princa, zaznela československá hymna a diváci to pochopili. Vstali, počkali do posledných tónov a sálu potichu opustili,“ spomínal neskôr pre médiá Shell.
