Presne pred 50 rokmi vypukla beatlemánia naplno aj na druhej strane Atlantiku. Bol to príbeh, v ktorom dôležitú úlohu zohralo niekoľko konkrétnych ľudí.
Dnes to vyzerá ako úplne jasná a jednoduchá záležitosť. Keď The Beatles zvalcovali celé Anglicko a Európu, prišiel rad na Ameriku. Lenže detaily tohto príbehu pripomínajú napínavý film. Hlavné postavy sú jasné, dôležitejšie pre jeho finále sú tentoraz postavy vedľajšie.
Že 9. februára 1964 kapelu v televíznej šou Eda Sullivana sledovalo 73 miliónov Američanov nebola totiž náhoda, ale výsledok súhry kapely, jej manažéra, niekoľkých konkrétnych ľudí a niekoľkých neuveriteľných náhod.
Čo sa stalo na londýnskom letisku
Za pár mesiacov v roku 1963 sa z neznámej štvorice mladíkov z Liverpoolu stala najpopulárnejšia britská skupina. Hoci doma boli absolútnymi kráľmi, v Amerike stále nič. Dovtedy tam nik z Anglicka výraznejšie nezaujal, ani tejto hudbe vydavateľstvá neverili.
Capitol Records, partnerská firma ich značky EMI ich štyrikrát odmietla vydať a keď to urobili nezávislé značky, single s pesničkami, ktoré ovládali britskú hitparádu, prepadli.
Dnes je jasné, že prvým impulzom pre prenesenie beatlemánie za Atlantik bol 31. október 1963, keď sa vplyvný americký moderátor Ed Sullivan stal na londýnskom letisku svedkom nadšeného vítania vlasatej štvorice muzikantov davom fanúšikov.
O pár dní zavítal do New Yorku beatlesácky manažér Brian Epstein, dohoda bola rýchla - tri februárové vystúpenia v Sullivanovej šou v pozícii hlavných hostí za tretinový honorár.
