Bol to jeden z tých momentov zo všedného života, keď si herec povie – veď toto je film!
Začiatkom deväťdesiatych rokov kráčal Bolek Polívka so vtedajšou ženou Chantal Poullain a ich malým synom Vladimírkom po brnianskej ulici, keď ho spoznal neznámy opilec. Spustil krik na celú ulicu, nech s ním ide na pivo, stále pritom ukazoval na okolité budovy a drahý hotel s reštauráciou: Pozri, Bolek, to je teraz všetko moje!
Po zdvorilom odmietnutí naskočil do taxíka a kričal naňho cez okienko: Nič to, ja už si ťa nájdem! V televízii alebo v Paríži!
Podľa tejto historky z biografie Věry Chytilovej Zblízka si herec s režisérkou nemuseli ani veľa vymýšľať. Dva roky po revolúcii bolo dosť príkladov, ako sa menia charaktery, osudy a prichádza nová budúcnosť.
