KNIHA TÝŽDŇA / ESTER M. -ŠIMEROVÁ
Monografia z pera historičky umenia Ľudmily Peterajovej je doteraz najrozsiahlejším dielom o prvej dáme slovenského umenia
Kniha Ester M.-Šimerová (Petrus, Slovart), monograficky rozpráva o živote a diele tejto významnej slovenskej maliarky 20. storočia, vyšla v čase sto piateho výročia narodenia umelkyne. Práca jej mnohoročnej blízkej priateľky, historičky umenia Ľudmily Peterajovej, je doteraz najrozsiahlejšou rozpravou prvej dáme slovenského umenia, ktorá ako jediná žena absolvovala kompletné výtvarné štúdiá v Paríži v čase najväčšieho rozkvetu parížskej školy.. Jej umelecké začiatky formoval vzťah k syntetickému kubizmu a purizmu dvadsiatych rokov a v oblasti dekoratívneho umenia jej bola blízka estetika štýlu Art Deco. Venovala sa aj scénickému výtvarníctvu a úžitkovému dekoratívnemu umeniu. Šimerová si získala v slovenskom medzivojnovom výtvarnom dianí miesto po boku takých vedúcich osobností slovenského moderného umenia, ako boli Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda. Po mníchovskom diktáte sa nútene presídlila do Čiech, pretože jej manžel bol českého pôvodu. Usadili sa v Plzni, kde však jej diela nacisti označili ako „zvrhlé“ umenie a zakázali jej vystavovať. Po uväznení a poprave manžela, ktorý sa zúčastnil odboja, strávila posledné vojnové roky v Prahe. Po návrate do Bratislavy sa stala predsedníčkou Bloku výtvarných umelcov, v roku 1946 bola členkou československej kultúrnej delegácie na I. zasadnutí UNESCO v Paríži.
Plná rehabilitácia prišla až v 60. rokoch
Začiatkom päťdesiatych rokov, po krátkej povojnovej eufórii, sa maliarkin život opäť osudovo zmenil. Jej umelecké princípy i výsledná tvorba boli v príkrom rozpore s dogmatickým socialistickým realizmom, a aj jej druhý manžel Martin Martinček musel zanechať právnické povolanie, opustiť Bratislavu a pracovať ako robotník v tehelni na Liptove. V novej, zmenenej situácii sa venovala zväčša krajine.
Šesťdesiate roky priniesli liberalizáciu politickej a spoločenskej atmosféry; naskytli sa väčšie možnosti a príležitosti na uplatnenie. Ale až výstava Generácia 1909 v SNG v rokoch 1964 a 1965 plne rehabilitovala jej tvorbu. Roku 1966 získala titul zaslúžilá umelkyňa a vyšla jej prvá monografia od Ľudmily Peterajovej.
Tvorba Ester Šimerovej opäť nadobúda plnosť, autorka rozširuje svoj záujem o rozličné tematické okruhy – okrem krajiny sa zameriava na antické inšpirácie, ku ktorým sa vracia počas celej svojej tvorby ako k základu európskej kultúry. Reaguje na aktuálne problémy doby, na postupné odcudzenie sa ľudí vplyvom zmeneného životného tempa, opäť sa vracia k prírode a jej detailom, v kolážach sa vracia k svojim parížskym vzorom, v kameách komunikuje s francúzskou poéziou, reflektuje nové možnosti techniky a priemyselnej výroby, novej architektúry, identifikuje sa s históriou. Súčasne nastoľuje otázky slobody umeleckej tvorby a poslania umelca v spoločnosti a mnohé iné javy; jej široký záber je určovaný mierou jej poznania, sústavným štúdiom a prílevom informácií z celého sveta. Racionalita jej kompozícii je vyvažovaná emotívnosťou obsahu.
V 80. a 90. rokoch nastáva záverečné tvorivé vzopätie, autorka vytvára množstvo malieb a koláží inšpirovaných prírodou, kvetmi a záhradami. Na prelome tisícročí sa jej tvorba uzatvára.
Tri stovky známych i neznámych diel
Ester Šimerová sa dožila plnej rehabilitácie a spoločenského uznania. V roku 1991 jej v Prahe udelili Rad T. G. Masaryka IV. triedy, nasledovali Cena Martina Benku či Cena M. A. Bazovského. Francúzska vláda jej udelila vysoké štátne vyznamenanie v oblasti umenia a literatúry - Cravate de commandeur de ľ Ordre des Arts et des Lettres a doma získala Rad Ľ. Štúra I. triedy za celoživotné dielo. Šimerová žila a tvorila v Liptovskom Mikuláši až do konca svojho života, zomrela 8. augusta 2005.
Publikácia predstavuje výber takmer tristo diel z galerijných i súkromných zbierok. Vyzdvihnúť tu treba výskumnú prácu autorky monografie pri vyhľadávaní diel umelkyne; skutočným prínosom knihy je reprodukovanie menej známych alebo znovu objavených diel, mnohé z nich neboli doteraz publikované. Pridanou hodnotou textov knihy je fakt, že sa autorka s umelkyňou dlhé roky poznali, mali priateľský vzťah plný dôvery a často spolu korešpondovali. Výber z tejto korešpondencie približuje nielen názory umelkyne na otázky tvorby a umenia, ale predovšetkým ako človeka ťažko skúšaného dobou. Celkovo je text knihy písaný s veľkou mierou osobného stotožnenia, poznania a pochopenia, blízkeho porozumenia oboch žien, maliarky a autorky knihy. To jej dodáva hlboko ľudskú dimenziu, odlišuje ju od iných publikácií tohto druhu a dodáva jej charakter výnimočnosti.
Ester Martinčekovú-Šimerovú si pamätáme ako vzácneho človeka vyvážených vlastností, hlbokého poznania, veľkého talentu, nezdolnej odolnosti, očarujúcej osobnosti. Takúto reprezentačnú publikáciu si zaslúžila už dávno a škoda, že nevyšla už za jej života.
Autor: Karol Maliňák
