Literárium / Stanislav Rakús
Znakom umeleckého textu je nepriamosť, to jest spôsob, keď najdôležitejšie veci v stvárňovanej skutočnosti autor nevyjadruje lineárne, ale prostredníctvom niečoho iného.
Takýmto sprostredkujúcim činiteľom môže byť aj priestor.
Výrazne to potvrdzuje napríklad novela Mila Urbana Za vyšným mlynom, ktorej dej sa odohráva na hornooravskej dedine v medzivojnovom období. Jej východiskový konflikt spočíva v tom, že Ondrej Zimoň zastrelí Jána Štelinu, svojho soka v láske.
Pri vyšetrovaní vraždy autorov rozprávač uvádza, že prišli žandári až (!) z tretej dediny. Nenápadná, no veľavravná častica „až" svedčí o tom, ako pociťoval Urbanov dedinský človek na bazálnej, skúsenostnej úrovni diaľku. V tomto dosahu je priestor príbehu, v ktorom už tretia dedina predstavuje pre obyvateľov veľkú vzdialenosť, úzky, ohraničený, malý.
Všimnime si na základe toho kľúčovú podobu priestorového presahu:
„Bola to úžasná otázka. Vysloviac ju, Ondrej Zimoň priam videl, ako sa pred ním otvára nový, obrovský svet. Vzbúrené more, rozbité lode, odhalené tváre, výkriky, strach, zničené životy, duševné trampoty, noci, kal a hnus.
Cítil sa ako víťaz.
Stačí jediná veta a zhodí zo seba ťarchu, pochová minulosť, narodí sa znova: čistý, veľký...“
„Vízia“ mora v prostredí, v ktorom človek pokladal za veľkú už vzdialenosť k tretej dedine, predstavuje závratné prekročenie priestoru, korešpondujúce s významom činu, ku ktorému Ondrej Zimoň práve pristupuje: k priznaniu, že on zastrelil Jána Štelinu.
Hoci má motív mora a všetko, čo s ním súvisí, prenesený charakter, predsa sa využitím tohto postupu dosahuje kontrastnosť, signalizujúca podstatu vecí, výsledok skrytého obrazu Zimoňovho vnútra, ktorý vraždil, ale svojou povahou nie je typom skutočného zločinca. I preto dospeje k dobrovoľnému priznaniu.
Obrovský priestorový zlom, kontrast malej a veľkej plochy možno svojím spôsobom porovnať s pretrhnutím zvierajúcej obruče, s oslobodením sa od ťarchy zločinu, ktoré je veľké, no nie ľahké a pokojné, treba zaň zaplatiť trápením, bolesťou a úzkosťou.
Dá sa povedať, že poetikou priestorového presahu vyjadril autor tému viny, trestu a katarzie oveľa účinnejšie než jej priamym verbalizovaním.
