SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
DIELO, KTORÉ MÁM RÁD

Snímky neznámych tvárí nabádajú k úvahám o smrti a minulosti

Grafický dizajnér Marcel Benčík rozpráva o diele, ktoré ho zasiahlo, stene fotografií neznámych ľudí.

Marcel Benčík (1977) – grafický dizajnér, venuje sa najmä dizajnu publikácií, vizuálnej identite a grafickému dizajnu v architektúre. Pôsobí ako pedagóg na bratislavskej VŠVU.Marcel Benčík (1977) – grafický dizajnér, venuje sa najmä dizajnu publikácií, vizuálnej identite a grafickému dizajnu v architektúre. Pôsobí ako pedagóg na bratislavskej VŠVU.

Grafický dizajnér Marcel Benčík rozpráva o diele, ktoré ho zasiahlo, stene plnej fotografií neznámych ľudí od Christiana Boltanského.

„Bolo to v roku 1998. Bol som mladý chalan, čo skončil obchodnú akadémiu. Išiel som do Paríža navštíviť priateľov a ani neviem ako, ocitol som sa na tejto výstave,“ hovorí Marcel Benčík a v rukách drží katalóg z výstavy francúzskeho autora Christiana Boltanského, ktorá bola v parížskom múzeu moderného umenia.

„Odvtedy uplynul dlhý čas a ja som na rôznych prestížnych svetových prehliadkach videl veľmi veľa zaujímavých diel – monumentálnych, sofistikovaných, farebných... Často sa však stane, že človeku z nich po pár hodinách či dňoch neostane nič, ani len spomienka. Táto výstava však vo mne zostala po všetky tie roky ako nejaký prvý intenzívny zásah.“

Skryť Vypnúť reklamu

boltanski_menschlich_r9027_res.jpg

Christian Boltanski: Menschlich (1994) – dielo bolo súčasťou monografickej výstavy Dernières Années v Musée d'Art Moderne de la Ville de Paris v roku 1998.

Rozdielni a jedineční

Šlo o deväť diel Christiana Boltanského vytvorených začiatkom 90. rokov. Vo všetkých prípadoch ide o inštalácie, vychádzajúce z veľmi podobného princípu.

Boltanski totiž od začiatku svojej kariéry pracuje s existujúcimi artefaktmi. S fotografiami neznámych ľudí, s plechovkami, so starým oblečením, s nájdenými predmetmi a materiálmi.

„Veľmi ma to vtedy zaujalo a aj dnes s odstupom času mám pocit, že do istej miery je v tom aj podobnosť s tým, ako uvažujem o veciach pri svojej práci,“ hovorí Benčík.

Boltanski pracuje s množstvom vecí, ktoré sú nositeľom nejakej objektívnej informácie, no spôsob, ako ich usporadúva a do akého kontextu ich uvádza, im zrazu dáva celkom nový príbeh, novú identitu.

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad, hneď v prvej miestnosti múzea stála inštalácia Menschlich. Boltanski zhromaždil asi tisícpäťsto rôznorodých čiernobielych fotografií, ktoré pokrývajú celé steny miestností. Vedľa seba sa tu ocitnú príslušníci SS, členovia Mickey Clubu, kriminálnici, aj obyčajní ľudia. To však divák netuší. Díva sa len do tvárí stoviek bezmenných osôb.

„Väčšina z nich už nežije a my o nich prakticky nič nevieme,“ píše v katalógu Boltanski. „Stratili svoju identitu, nepoznáme ich túžby, ich prednosti, ich nešťatie či šťastie. Dobrí alebo zlí, to všetko je zabudnuté. Jediné, čo o nich môžeme povedať je, že všetci boli ľuďmi – čo znamená, rozdielni a jedineční.“

01_boltanski_res.jpg

Christian Boltanski: Les Registres du Grand Hornu, 1997.

Nad rámec individuality

Keď sa človek ocitne v priestore toľkých bezmenných tvárí alebo tisícok plechoviek nesúcich mená jemu neznámych baníkov, pocity môžu byť rôzne.

Skryť Vypnúť reklamu

„Mne sa v hlave premietali úvahy spojené so smrťou, so spomienkami, s návratom do minulosti – a pritom som netušil, že ide o baníkov. Boli to ľudia, každý niečím zaujímavý, ktorí sa ocitli na spoločnom mieste. Zrazu ich divák prestane vnímať ako jednotlivcov a naplní ho emócia, ktorá prekračuje akýkoľvek rámec individuality,“ opisujeskúsenosť Marcel Benčík.

„Autor ma pri tom nijako neusmerňoval, k ničomu ma nenútil. Vytvoril mi podmienky na vnímanie diela a zároveň i vnímanie reality samotnej. A to ma nesmierne bavilo. Dnes sa všetci snažíme byť čo najviac racionálni, objektívni a presní vo všetkom, čo robíme – a pritom, akoby sme zabúdali, že v sebe máme aj nejakú emočnú zložku. Je nám prirodzene daná, nemôžeme ju okašlať – mali by sme s ňou vedieť pracovať, nechať sa ňou viesť, nechať sa viesť prirodzeným zmyslom pre interpretáciu. Myslím, že to sú veci, ktoré robia náš život bohatším.“

Skryť Vypnúť reklamu

boltanski_ombres_res.jpg

Christian Boltanski: Théâtre d'ombres.

Ponurá skúsenosť

„To, čo robím, je veľmi tradičné: kladiem otázky, na ktoré nemám odpovede,“ píše v katalógu výstavy uznávaný francúzsky autor. V 80. – 90. rokoch bola jeho práca pravdepodobne na vrchole. „Christian Boltanski je skutočným básnikom aj napriek tomu, že nepoužíva slová,“ napísali o ňom v roku 1989 New York Times počas výstavy v MoMA.

Dodnes rozvíja podobný princíp práce – zhromažďuje množstvá osobných vecí a ľudských tvárí, aby nimi poukazoval na vznik jedinečnosti a jej neodvrátiteľnú pominuteľnosť.

Nečudo, to, čo ho od začiatku tvorby sprevádza, sú spomienky na vlastné detstvo, ktoré sa odohrávalo v pohnutých časoch v židovsko-katolíckej rodine. „Narodil som sa na konci druhej svetovej vojny. Skúsenosť s holokaustom bola v čase môjho formovania rozhodujúca. A hoci som vo svojej tvorbe nikdy nechcel rozprávať o tejto tragédii priamo, je ústredná.“

Skryť Vypnúť reklamu

boltanski_portrait_res.jpg

Christian Boltanski.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 682
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 913
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 251
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 887
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 655
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 401
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 188
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 572
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 453
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 579
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Dielo, ktoré mám rád
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prokuratúra chystá oslabenie boja s extrémizmom, ktorý chcela vláda ako prioritu

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).
Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.

Zuzana Kepplová.
Do skúmavky treba pľuť minútu, aby bolo dosť slín na test. Netreba robiť výtery z nosa a hrdla.

Neprehliadnite tiež

Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o kontroverznej aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.
Fotografia z filmu Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu.

Zomrel hudobný skladateľ Ivan Horváth

Zosnulého hudobného skladateľa si RTVS pripomenie 21.januára o 22:30 v relácii Bez slov na Rádiu Regina.

Ilustračné foto.
Omar Sy hrá v seriáli Lupin majstra maskovania, ktorý sa snaží očistiť meno svojho otca.