Cez víkend vrcholil 64. ročník Berlinale. Hovorilo sa na ňom najmä rečou zabijakov a bojovníkov proti establishmentu. Cenu si odniesli aj naši Zamatoví teroristi.
Hrdinovia filmov tohtoročného Berlinale boli vždy pripravení zaútočiť. Víťazná čínska snímka Čierne uhlie, tenký ľad je surrealistický zabijacký triler, v ktorom ťahá za nitky zločinu žena z čistiarne.
Vraždilo sa však vo všetkých filmových žánroch. Grécku temnú frašku Stratos rámcujú symboly chudoby, ekonomickej krízy a nefunkčnej spoločnosti. „To, čo ma najviac inšpiruje, je dekadencia celej západnej spoločnosti,“ hovorí režisér Yannis Economides.
„Všade ide iba o to, aby sa predávalo. Všade je korupcia, necenia sa žiadne hodnoty, žiadna etika. Môj nájomný zabijak Stratos je iba časťou tejto spoločnosti plnej gaunerov a chudobnejúcich stredostavovských rodín.“
Záber z víťazného filmu Čierne uhlie, tenký ľad.
Naberáme správny smer
Berlinale
Víťazi
Zlatý medveď za najlepší film: Čierne uhlie, tenký ľad, r. Diao Yinan
Veľká cena poroty: Grandhotel Budapešť, r. Wes Anderson
Strieborný medveď za najlepšiu réžiu: Richard Linklater za film Chlapčenstvo
Strieborný medveď za film, ktorý otvára nové perspektívy: Milovať, piť a spievať, r. Alain Resnais
Strieborný medveď pre najlepšiu herečku: Haru Kuroki vo filme Malý dom
Strieborný medveď pre najlepšieho herca: Liao Fan vo filme Čierne uhlie, tenký ľad
Cena čitateľov denníka Tagesspiegel: Zamatoví teroristi, r. P. Pekarčík, I. Ostrochovský, P. Kerekes
Strieborný medveď pre najlepší scenár: Dietrich a Anna Brüggemann, Krížová cesta
Strieborný medveď za výnimočný umelecký prínos: Zeng Jian (kamera) vo filme Slepá masáž
Druhou myšlienkovou silou festivalu bol odpor proti establishmentu. Filmy Námestie a Vôňa revolúcie ukazovali boje na námestí Tahrír, vzbura proti vláde a policajnej šikane v Etiópii bola vo filme Difret.
K tomuto prúdu patrí i slovensko-česko-chorvátsky film Zamatoví teroristi, ktorý uviedla sekcia Fórum.
Originalita odporu všetkých troch hrdinov filmu proti režimu sa zapáčila čitateľskej porote denníka Tagesspiegel až tak, že mu dala svoju jedinú a hlavnú cenu.
V sekcii Fórum sa však objavili aj ďalšie originálne symboly odporu proti režimu – nech už mu vládli komunisti, alebo kapitalisti.
Napríklad estónsky režisér Veiko Ounpuu predviedol brilantnú štúdiu mladého spisovateľa vo filme Free Range. Mladý muž síce napíše román, no nedokáže ho vydať, nemôže si nájsť prácu ani nájsť vzťah. A keď už napokon prácu dostane v stolárstve a vozí drevené odrezky, nedovezie ich nikam. Jazdí s hoblinami po dvore a fajčí.
„Kedysi sa klamalo a všetci vedeli, že sa klame. Dnes sa klame s úsmevom a hovorí sa tomu, že naberáme správny smer,“ hovorí hrdina filmu, ktorý vlastne nerobí nič iné než revoltu proti spoločnosti manipulácie a blahobytu.
Práca, práca, práca
Treťou veľkou témou festivalu boli pracovné svety. Príkladom je pohľad do rómskej dediny Vilcele, kde je práca jediným obzorom jej obyvateľov. Rumunsko-nemecký dokument Christiane Schmidt a Didiera Guillaina Les je ako hory je celkom zábavný pohľad na miesto, kde nie je ani asfalt, ani dlažba, na poliach sa pracuje motykami a obyvatelia majú dva sny: buď sa vrátiť do časov Ceaušesca, alebo získať peniaze, kúpiť si auto a vstúpiť do politiky.
Originálnym bol aj americký film She's Lost Control. Prepracovaným spôsobom vykresľoval portrét sexuálnej pracovníčky Ronah, ktorá využíva pohlavný akt pri terapii emočne poškodených mužov.
Melancholické detstvo
Aj tohtoročné Berlinale však prinieslo filmy, ktoré rúcajú hranice toho, čo sme zvykli nazývať slovom film.
Americký režisér Richard Linklater v snímke Chlapčenstvo zachytil originálnym spôsobom svet chlapca, ktorý je trochu rojkom po otcovi, no vyrastá s rozvedenou matkou a jej partnermi.
Linklater pracoval na tomto melancholickom filme dvanásť rokov. Každý rok nakrúcal vždy týždeň alebo dva tak, ako herci starli, a scenár upravoval podľa ich veku. Je to obrovské časozberné dielo, ktoré ctí predovšetkým proces času. Film získal cenu za najlepšiu réžiu.
Ellar Coltrane v úlohe chlapca, ktorý dospieva vo filme Richarda Linklatera.
Ktorý prežije?
Je takmer isté, že väčšina filmov z hlavných sekcií Berlinale sa nedostane do žiadnej širšej distribúcie. Obchod na Európskom filmovom trhu, ktorý je súčasťou festivalu, požadoval najmä komédie, horory alebo napríklad hororové komédie.
Bude iba na filmových festivaloch, aby niečo z hodnôt, ktoré prinieslo Berlinale, dostali k divákom. Problém dneška je v krátkosti života filmu. Aj výborné snímky sa málokedy stanú slávnymi.
Možno prežije Linklaterov film o dospievaní, možno Grandhotel Budapest Wesa Andersona alebo zopár ďalších. Nech je to akokoľvek, berlínsky festival ukázal, aký ťažký život má dnes i ľahký film.
Autor: publicista, spolupracovník MFF Bratislava
