Základný etický princíp, mravná zásada, ktorá núti človeka niečo vykonať bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. Takto popisuje Kant svoj kategorický imperatív.
Nie je to tradičný, určite ani najlepší úvod hudobnej recenzie, ale má svoj dôvod. So spomínaným Kantovým pojmom dosť úzko súvisí vznik albumu Paradiso Categorico bratislavského zoskupenia Home Made Mutant. V prípade tejto novinky nejde len o hudbu.
Meno Maroša Hečka sa intenzívne skloňovalo vlani. Prijal ponuku šéfovať Rádiu_FM a stál za filmom Kandidát. Kto ho pozná lepšie, vie, že je predovšetkým muzikant fungujúci už od polovice 90. rokov. Spoluzakladal skupiny Bezmocná hŕstka, Free Faces a jeho hlavným projektom je dnes Home Made Mutant. Od debutu High Voltage Resistance (2003) vydal päť ďalších albumov vrátane novinky Paradiso Categorico.
Obsadenie tejto partie sa priebežne menilo, aj hudba. Nové pesničky vznikali z pretlaku emócií, ktorý nastal po rozchode lídra s partnerkou, akému sa hovorí „malá smrť“. Ich 15–ročný vzťah prešiel niekoľkými fázami, paradoxne stroskotal v tej, ktorá priniesla obrat k lepšiemu.
No toto nie sú pesničky – otvorené spovede a tvrdé zúčtovania, aké napríklad poslala do sveta speváčka Taylor Swift po rozchode s hercom Jakom Gyllenhaalom. „Sľubujem, že neprezradím/ o tom, čo je medzi nami,“ spieva Hečko a naozaj to dodrží.
Už prvá pesnička si vystačí iba s dvomi slovami (ktoré dali celému albumu názov) a vnímavému poslucháčovi napovie takmer všetko podstatné. Ide akoby o soundtrack celej rôznorodej histórie vzťahu – je tu etnopíšťalkový motív, chorálový nápev, džezpopové klávesové vyhrávky, elektronika a klasika, aj konkrétny citát z Barberovho Adagia.
Rovnako ako dve nahé dievčatá na obale sa ocitnete na prahu starého a nového sveta. Minulosť stále doznieva, budúcnosť sa ešte len rodí. Hečko spieva civilne, najsilnejšie vyznieva, keď skôr naznačuje než opisuje konkrétne spomienky. Zaujímavú pestrosť prinášajú hosťujúce speváčky – je ich až päť a nie sú to príliš známe mená, no zároveň tak nestrhávajú na seba pozornosť.
Hudba stojí na klávesoch a bicích, decentne sa vynárajú gitary s trúbkou. Všetko plynie pokojne, namiesto dramatických momentov príde vtipné osvieženie. „Máme tu veľa popu,“ znie v krátkom popevku. Kiežby tu dospelého popu, aký robí Home Made Mutant, bolo čo najviac. Jeho čaro funguje aj v remixoch pesničiek z albumu, ktoré už tiež vyšli.
