Je to pravý džumelec. Čítate správne, žiaden umelec, to je také nemastné–neslané. Písmeno dž dáva tomuto označeniu celkom nový rozmer, myslí si Erik Sikora.
Nový názov však vymyslel aj pre tešenie. Takto je to príliš zložité, oveľa výstižnejšie by bolo slovo tešba. Patrilo by do radu príbuzných slovíčok ako maľba, „kalba“, hanba... Používalo by sa jednoducho.
V pondelok ráno by ste sa, napríklad, mohli pred kolegami pochváliť, akú ste cez víkend zažili skvelú tešbu!
Zdá sa vám to celé nejaké absurdné? Ale kdeže. Videá Erika Sikoru, ktoré práve môžete vidieť v bratislavskej Open Gallery, sú také dojímavo reálne, ako len najviac môžu byť. A jeho spôsob tešenia sa je nesmierne nákazlivý.
Funguje to
Na to, aby človek zažil poriadnu tešbu, sa však musí sústrediť a postupovať podľa konkrétnych krokov. Ani Erikovi Sikorovi to vraj kedysi vôbec nešlo. Dnes, po praktizovaní svojho objavu – umelo vyvolaného tešenia sa, sa vraj musí zahryznúť do periny, aby zaspal. Taký prebytok radosti má v sebe.
Teóriu tešby si pritom nenecháva iba pre seba, ale preňho typickým spôsobom návodu vo forme videa ju posúva ďalej. Uvažuje, ako by sa dala rozšíriť medzi čo najväčší počet ľudí.
Mohla by preraziť ako nejaké náboženstvo, alebo sekta so silným lídrom, ktorý by ju hlásal ostatným. Alebo by mohla fungovať ako šport, lenže, čo ak by sa začali ľudia predbiehať v tom, kto sa dokáže viac tešiť a nebodaj by ktosi aj začal dopovať.
Tretím, a zdá sa, že ideálnym spôsobom šírenia teórie tešby je hudba. Erik Sikora vie, o čom hovorí.
Napokon, nedávno zverejnil svoj druhý album s názvom Brutovce. Inšpirovala ho pochybnosť, či dokáže do textov napchať všetky tie krásne silné zážitky z detstva. Dokáže, a čo viac, vie ich sprítomniť aj v cudzích ľuďoch.
Erik Sikora sa teší!
Nie je to ako pogovanie
Manuál umelo vyvolaného tešenia sa rozvíja Sikora na pozadí už existujúcich prejavov radosti, ktoré poznáme napríklad z koncertov. No jeho spôsob, napríklad, na rozdiel od pogovania, môžete praktizovať kedykoľvek, kdekoľvek a dokonca osamote. Nič k nemu nepotrebujete, aké úžasné, no nie?
Samozrejme, nie je to až také jednoduché, rovnako, ako ani jeho videá nie sú iba o tom, čo je zrejmé na prvý pohľad. No na rozdiel od mnohých iných autorov má Erik Sikora hneď niekoľko predností, ktoré diváka od dodatočných otázok neodradia – ohromnú spontánnosť, odzbrojujúcu úprimnosť a priam detsky hlboký záujem o veci okolo seba bez škrupúľ či predsudkov.
Vo svojich videách ponúka premyslené návrhy na riešenia problémov. Niekedy sú viac bizarné problémy, ktoré rieši, inokedy samotné riešenia. Zdanlivo bezvýchodiskové situácie sa v jeho podaní menia na nesmierne pôvabné zápletky, čo sa končia happyendom, ale aj na sarkastickú kritiku alebo hlboké znepokojenie.
On však nikomu svoje interpretácie nevnucuje, nemoralizuje a nekritizuje priamo. Všetko to obaľuje do nadhľadu, vtipu a poetického jazyka. Ľudské neduhy mení na zdroj inšpirácie a o vážnych veciach hovorí ľahko.
Čo nám chce povedať
Aj video Tešenie si môžeme vyložiť, ako len chceme.
Večer si pred zrkadlom môžeme vyskúšať, či funguje manuál na vyvolanie radosti. Alebo môžeme premýšľať nad tým, či nám Erik Sikora nechcel povedať ešte niečo. Nebodaj to, že sa zabúdame tešiť? Že sme upadli do skepsy a absolútnej apatie? A prečo je to tak? Vieme to zmeniť alebo sa radšej budeme závistlivo prizerať, ako sa teší niekto iný?
Hoci, to by azda nemuselo byť až také zlé. Ba možno by to bola priam výhra. Závidieť, ako sa niekto dokáže tešiť! Túžiť po pomenovaní skutočných príčin našej apatie, hnevu či frustrácie a po ich prekonaní.
Nie prchavými rozptýleniami, ale skutočnou radosťou, na ktorú netreba nič okrem vyrovnaného (s)vedomia.
