Nedávno mi kapelník skupiny Vodopád z Brezna Ondrej „Pagáč“ Paciga poslal posledné štyri CD s dovetkom: „Oslávili sme tridsať rokov existencie, pusti si to.“
Pamätám sa na ich prvé vystúpenia začiatkom osemdesiatych rokov po slovenských country festivaloch. Či to bol banskobystrický festival Zaprášenými cestami, alebo neskôr brezniansky Za mestskou stodolou. Prvé gitary mali od miestnych Rómov, basu, banjo a mandolínu im kúpil závodný klub Revolučného odborového hnutia.
Dve staršie CD Vodopád & Philippe Naudot a SANTIANO sú výsledkom zaujímavej spolupráce s francúzskym spevákom a akordeonistom. Už na nich cítiť snahu hľadať popri tradicionáloch aj vlastný výraz a zvuk. Najmä Naudotova francúzština dodáva ich bluegrassu jemnejší, niekedy až šansónový nádych.
Stará kára - profilové CD Vodopádu z roku 2010 je medzi country a bluegrassovými fanúšikmi známe. Najmä snahou nájsť vlastnú slovenskú cestu podania tradičného bluegrassu často zviazaného stereotypom vychádzajúcim zo samotnej histórie tohto žánru.
CD Čarovný deň je neuveriteľne odvážnym pokusom spojiť klasické a chronicky známe vianočné koledy s bluegrassovým zvukom.
A prekvapenie navyše. Ako hosť Vodopádu sa v dvoch piesňach na tomto CD objavil operný spevák Martin Babjak. Jeho prítomnosť len podčiarkuje nezvyčajnosť toho projektu.
Úprimne, nie je toho veľa, čím by mohla slovenská country a bluegrassová scéna urobiť dieru do sveta. Napriek tomu sa tu nájde zopár kapiel ochotných dlhé roky živoriť a biť sa denne o vlastnú tvár a existenciu. Vodopád je príkladom.
