Knižný piatok
Kanadský prozaik arabského pôvodu Rawi Hage sa predstavuje novým spôsobom ponímania literárneho príbehu, sprevádzaným autorovou rozprávačskou bravúrou.
Nie je nič príhodnejšie ako začať novú rubriku novou knihou relatívne nového autora v orchestri svetovej prózy. Ale inovatívnosť nie je iba vonkajšia: väčšia novela či menší román Rawiho Hageho Karneval (preklad Petr Eliáš, Plus, 2014) predstavuje aj nový spôsob rozprávačstva.
Rawi Hage (1964) je kanadský prozaik, pohybujúci sa aj v Európe, ale neprestal byť Arabom (narodil sa a vyrastal v Libanone). Hoci píše v angličtine, je to angličtina, ktorá je preštepená mágiou a vitalitou orientálnych rozprávačov, obradnosťou a rituálmi arabských trhovísk a kaviarní.
Mucha v taxíku
Človek Západu by takto nedokázal viesť príbeh. Pre rozprávača z rodu Šeherezád je dôležité nielen to, ako sa dej vyvíja, aké postavy doň vstupujú a aké uzly sa utvárajú na epickej niti, ale aj aké finesy, floskuly, jemnôstky, ornamenty ozdobujú tkanivo príbehu.
Príbeh je tu kľúčové slovo. Nie je to príval plochých udalostí takzvanej akčnej prózy, je to mnoho vrstiev dejov, detailov, jednotlivín, ktoré raz na seba nadväzujú, inokedy jedna cez druhú prečnievajú, aby vytvárali plastický reliéf rozprávačskej výšivky.
Rozprávač tohto príbehu poskladaného z príbehov má meno Mucha a je ľudskou muchou poletujúcou vo svojom taxíku po Meste, ktoré by mohlo byť svetom. Narodil sa v cirkusovom prostredí ľudských kreatúr, ale panoptikum bizarných figúrok nachádzame aj v taxíku, ktorý je pre rozprávača nielen nástrojom získavania obživy, ale komunikačným prostriedkom so svetom.
Mucha svoju sklenú „kukaňu“ často opúšťa, aby vstupoval do životov ľudí, ktorí boli spočiatku jeho pasažiermi, neskôr sa stali jeho priateľmi či protivníkmi.
Treťou motivickou líniou sú knihy. Záľaha kníh vytvára v jeho podnájme pulzujúci labyrint. Tento motív prezrádza nielen autorovu čitateľskú erudíciu, ale aj jeho fascináciu najmenšími jednotkami rozprávania – vetami.
Karneval súčasnej prózy
Rawi Hage si potrpí na vybrúsené, vtipné, gnómické vety: „Když se všechno rozesere, vždycky je tu ještě farma a krávy...“ Alebo: „Ať se snažíme, jak se snažíme, rituály a symbolismus nás dostanou.“
Čitateľa tejto knihy rýchlo „dostane“ rozprávačská bravúra autora. Ocitne sa uprostred karnevalu, nielen toho, ktorý zúri v útrobách Mesta, ale aj karnevalu motívov, nápadov, predstáv.
Nečudoval by som sa, keby už boli predané práva na sfilmovanie. A ako režisérov by som si vedel predstaviť takých bratov Coenovcov. Aj svet Rawiho Hageho je poskladaný z vonkajších efektov i vnútornej hĺbky, zo zdanlivo samoúčelnej krutosti, ale aj nečakaných zábleskov súcitu a empatie.
Karneval Rawiho Hageho predstavuje plodnú iniciatívu súčasnej prózy. Dokáže strhnúť svojou dejovosťou, ale napĺňa aj najvyššie nároky na literárne majstrovstvo.
