„Ženy si vydobyli všetko čo chceli. Prenechali mužom vedenie vojen hrubou silou, ale ponechali si boj rozumom, ľsťou a lžou. Hrajú sa zároveň na otrokyne aj na vyššie bytosti,“ napísal August Strindberg pred viac ako sto rokmi.
Tento švédsky dramatik nebol žiadnym feministom, dokázal však s absolútne presne pomenovať základné konflikty svojej doby, medzi ktoré patrili aj emancipačné snahy žien. V hre Slečna Júlia ich pretavil do vypätého príbehu troch od seba závislých ľudí počas jedinej noci.
Tento týždeň sa odohrala premiéra tejto silnej drámy v charizmatickom priestore Galérie Burkovňa na Ventúrskej ulici v Bratislave. Študent réžie Tomáš Procházka sa ňou lúčil s VŠMU.
Absolventské predstavenia majú zvláštny šarm, sú sprevádzané krásnymi očakávaniami. Procházka dobre pracoval so štylizovanými mizanscénami, herectvo trojice udržal v príjemnom napätí, riskol si aj niektoré otvorené scény.
Výsledkom je inteligentná produkcia, ktorá síce nepomenovala všetky parametre mocenského boja medzi paňou a jej služobníctvom, povedala však o charaktere vzťahov v spoločnosti pomerne dosť.
Kristína Svarinská nemôže mať v sebe ešte tragiku Slečny Júlie, aj kostým ju držal v polohe rozmaznaného dieťaťa akéhosi oligarchu. Zato Šimon Ferstl ukázal presvedčivo príťažlivú drsnosť aj nízkosť ambiciózneho sluhu Jeana.
Slúžku Kristínu hrala výnimočne sústredene Michaela Halcinová. Nejednoznačný záver produkcie odhalil isté limity interpretácie, príjemný pocit z talentovaného diela mladých umelcov však zostal.
