Keď sú Rómovia veriaci, vždy a všade spievajú na slávu Božiu. Ide o silný fenomén, vďaka ktorému vznikajú nové rómske pesničky.
Istá rómska žena zo Spiša bola na tom veľmi zle. Muža mala pijana, sama prepadla alkoholu a automatom. Deti nechávala doma hladné, vysedávala v krčme, ešte aj chlapi sa jej báli.
Keď sa pokúšala dostať z problémov, prepadala sa do nich ešte viac, napokon sa ocitla na úplnom dne zúfalstva. Dohnalo ju to až na koľajnice. V poslednej chvíli pred približujúcim sa vlakom uskočila. Rozhodla sa inak.
Šancu jej dal miestny pastor, ktorý v ich osade viedol bohoslužby. Sadol si s ňou, spolu zistili a spočítali, kde všade má dlhy a urobili plán, ako ich postupne splácať.
Každá dávka v nezamestnanosti putovala priamo do pastorových rúk, on rómskej žene vydeľoval peniaze na domácnosť po maličkých sumách a vždy splatil aj istú časť dlžoby. Stále má čo vracať, ale plán sa už niekoľko rokov napĺňa a dlh sa pomaly a isto skracuje. Z malých kedysi zanedbaných dcérok medzitým vyrástli roztomilé dievčatá.
Na dvere ich domu jedného dňa zaklopala etnomuzikologička Jana Belišová. Bola zvedavá, aké náboženské piesne sa u nich spievajú. V chyži bolo čisto, dcéry varili polievku, piekol sa aj koláč, veď návštevu si treba uctiť. A mohlo sa začať spievať.