Maliarka Klaudia Kosziba venovala tomuto autorovi celý maliarsky cyklus. Zaujíma ju totiž „téma izolovanosti tvorcu v prostredí, ktoré si sám zvolí na uskutočnenie ideálneho bytia“.
Jeffers bol vizionár, jeho tvorba aj život boli spojené s prírodou, živlami, oceánom. Kritizoval civilizačné smerovanie k úpadku, sám žil vo vlastnoručne postavenom kamennom dome blízko mora. Tam realizoval svoje ideály.
Pre maliarku môže byť takým miestom vlastný ateliér. V tvorbe Klaudie Kosziba, najmä na jej starších obrazoch, nájdeme tiež vzťah k nespútanej prírode. Uvažovanie o bytí v tesnom kontakte s premenlivou, ale večne prítomnou prírodnou silou je jej blízke, aj to ju spája s Jeffersom.
Maľba prírodnej scenérie s básnikom by mohla byť romantickým žánrovým výjavom, no zďaleka takou nie je. Spôsob spracovania námetu približuje autorka: „Maliarske zásahy v podobe indiferentných škvŕn, stekancov a iných ‚neistôt‘ do plochy obrazu menia zdanlivo súdržnú scenériu na krajinu plnú pochybností a tušenej skazy.“
Robinson Jeffers napriek tragickým víziám nestratil vieru v ľudského ducha. Sám bol odhodlaný urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby devastácii krajiny a morálnych hodnôt unikol. Klaudia Kosziba uniká devastácii pri plátne. A v dobrovoľnej a nevyhnutnej izolácii možno nanovo získava vzťah k okolitému svetu.
Dielo: Klaudia Kosziba: We must uncenter our minds from ourselves / Musíme odvrátiť myseľ od seba samých, 2012, olej na plátne, 120 x 179 cm
Výstava: Jana Farmanová, Klaudia Kosziba, Rastislav Podoba, Zbyněk Sedlecký – Územia, Krokus Galéria, Bratislava, 12. februára – 14. marca 2014
