Bratislavská galéria Medium predstavuje projekty, ktoré stoja na pomedzí umenia, aktivizmu i vzdelávania. Spája ich záujem o rómske komunity.
„Mal som asi trinásť rokov, keď som dostal chuť na fotografovanie, keď som spoznal, čo je to umenie,“ hovorí Karol Horváth.
„Nenaučili ma to v škole, iba som cítil, že keď sa dívam na nejakú fotografiu alebo obraz, tak to vo mne spôsobuje nejakú emóciu, pocit. Zároveň to vo mne vyvolávalo množstvo otázok: čo je to fotografia, čo je to umenie.“
Kurátori si jeho snímky všimli na webe denníka SME a Karol Horváth sa tak na stenách bratislavskej galérie Medium ocitol po boku profesionálov Matúša Zajaca či Šymona Klimana.
Výstava Časť bez účasti je pestrým pohľadom na snahy umelcov priblížiť sa k prostrediu rómskych komunít alebo im sprostredkovať časť svojich zručností. Zároveň je i hľadaním odpovede na otázku, ako môžu rozličné umelecké žánre využiť Rómovia.
Samotný názov odkazuje na text filozofa Jacquesa Ranciera, ktorý týmto termínom nazval časť spoločnosti, ktorá formálne k spoločnosti patrí, no v skutočnosti je z jej života vylúčená.
Fotografia Karola Horvátha. Viac >>
Intímnejší pohľad
- Kurátori: B. Gindlová, Silvia L. Čúzyová, N. Lacko
- Diskusie: 5. 3. o 17.00 h: Na tenkom ľade – Kam kráčaš Slovensko alebo smutná choreografia medzi sedimentmi extrémizmu a ľahostajnosti.
- 14. 3. o 17.00 h: Filmári o Rómoch alebo je Rómsky film vyčerpaná téma?
- Filmy: Cigáni idú do volieb (J. Vojtek), Zvonky šťastia (M. Šulík), Cigán (M. Šulík), Všetky moje deti (L. Kaboš).
Pre Karola je fotenie v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou celkom normálne. „Nemôžem klamať, nie je to pre mňa nijaký výnimočný zážitok, chodím tam skoro každý deň. Mám tam zopár kamarátov a aj nejakú rodinu,“ hovorí talentovaný autor.
K tomu, ako fotí dnes, sa vypracoval sám. „Kúpil som si malý obyčajný fotoaparát a snažil som sa vytvoriť čo najlepšie fotografie,“ hovorí.
V osadách obcí Marhaň, Raslavice či Lascov už možno vyrastajú jeho nasledovníci. Asi päťdesiatka fotografií ukazuje na výstave výsledok fotografického workshopu, ktorý tu viedli Barbara Gindlová a Peter Barták. Zúčastnilo sa ho viac než sto ľudí a spolu vytvorili asi tisíc snímok.
„Myslím, že ich pohľad je oveľa intímnejší než ten, ktorý by sa podarilo zachytiť nám ľuďom zvonka, ktorí prichádzajú a odchádzajú. Fascinuje ma pritom, že niektoré z nich sú skutočne kvalitné – nemyslím teraz na technické parametre, tie nie sú v tomto prípade najdôležitejšie. Ide tu najmä o to, čo hovoria, aký príbeh otvárajú. A navyše, oni ho otvárajú z toho najvzácnejšieho pohľadu. Zo strany tých, čo ostávajú, keď my odchádzame,“ hovorí Barbara Gindlová, ktorá sa tejto téme venuje už niekoľko rokov.
Kým fotografie umelcov z prostredí osád plnia podľa nej najmä úlohu v senzibilizácii spoločnosti, fotografovanie Rómov v osadách má aj iný rozmer.
„Ide najmä o pocit, že aj oni čosi dokážu, že majú k tomu prístup, že dostanú príležitosť vyskúšať si to. Veľmi radi sa fotia, no ukázalo sa, že aj sami radi fotia.“
Fotografie, ktoré vznikli počas fotografického workshopu ako súčasť projektu Del Kham.
Debaty aj filmy
Okrem fotografií – amatérskych či profesionálnych – ukazuje výstava aj ďalšie realizované projekty, ktoré presahujú rámec sociálnych projektov prostredníctvom umenia.
Je to napríklad Karavan Ota Hudeca a Daniely Krajčovej, výtvarníkov, ktorí navštívili päť komunitných centier na východe Slovenska, kde sa deti mohli naučiť, ako vytvárať jednoduché animácie. Známy je aj projekt Architekti v osade, vďaka ktorému v spolupráci ľudí z osád a mladých architektov vznikli namiesto padajúcich prístreškov murované domy.
Súčasťou výstavy sú aj tri panelové diskusie a premietania domácich filmov s rómskou tematikou.
