Unášanie lodí bolo donedávna veľkým svetovým problémom. Režisér Paul Greengrass ho vystihol súbojom medzi dvoma mužmi.
Keď britská armáda zabíjala v Severnom Írsku aktivistov demonštrujúcich za náboženskú rovnoprávnosť, do učebníc vošiel názov Krvavá nedeľa a neskôr o tom Paul Greengrass nakrútil film. Keď teroristi napadli USA a pri únosoch lietadiel zahynuli desiatky civilistov, Paul Greengrass, hoci Angličan, nakrútil drámu Let č. 93. A keď sa pri africkom pobreží rozmohlo pirátstvo a začal sa zvyšovať počet napadnutých lodí, Paul Greengrass nakrútil film Kapitán Phillips.
Prečo to robí?
Vysvetľuje to svojím údivom aj obavou z toho, že svet sa dnes nevysvetliteľne a nepredvídateľne mení. Pri výbuchoch v londýnskom metre v roku 2005 niekoľko hodín nevedel, kde je jeho syn, či šiel zo školy rovno domov, alebo ku komusi na návštevu. Skúsenosť s takým strachom musela ovplyvniť a dodnes ovplyvňuje jeho rozhodnutia, kedy treba do rúk zobrať pero, písať scenár či nakrútiť film.
Veľký problém v prostom scenári
Kapitán Phillips je jeho najnovší film a súťaží o Oscara v hlavnej kategórii. Greengrass rekonštruuje útok somálskych pirátov na americkú kontajnerovú loď, čím zároveň reaguje na nové rozmery medzinárodného obchodu, dôsledky globalizácie a nerovnovážnych síl vo svetovej politike.
A robí to inak ako dánsky film Únos, ktorý sme nedávno mali v kinách tiež. Tam sme videli, ako s pirátmi vyjednáva spoločnosť, ktorej napadnutá loď patrí. Alebo ako vtedy treba volať na pomoc vyjednávacieho špecialistu a dúfať, že jeho modelové situácie budú aspoň trochu platiť. Pochopili sme tiež, že vyjednávači sú pod tlakom pirátov a zároveň aj netrpezlivých rodín, ktoré sa boja o svojich najdrahších na palube.
Greengrass toto všetko zo svojho príbehu škrtol. Celú drámu skoncentroval medzi dvoch mužov, šéfa somálskych pirátov a kapitána Phillipsa. Taktický boj o peniaze a za život nakrútil celý na mori, v podstate sa nepohol z lode. A len ľahko naznačil, ako hŕstka otrhaných mužov dokáže destabilizovať sofistikovaný systém obrany, ktorý by mal – teoreticky – ohrozeným posádkam pomôcť.
Predstavte si, že aj to bolo dosť.
Kedy stretnem Hanksa?
V časopise Hollywood Reporter po jesennej premiére Paul Greengrass spomínal, že čerstvo objavený somálsky herec Barkhad Abdi sa pred nakrúcaním celý čas vypytoval, kedy sa konečne stretne s Tomom Hanksom. Želanie mu dlho neplnil, nakrúcanie scén zorganizoval tak, aby sa tí dvaja stretli až vtedy, keď sa skupina Somálčanov priblíži k americkej lodi.
Bolo to vedomé rozhodnutie, režisérovi malo pomôcť pri zhmotňovaní teroru. A Hanks to potvrdil, keď vraj ako kapitán Phillips ďalekohľadom sledoval, ako sa neznámi ozbrojení somálski herci blížia, naozaj dostal strach. Asi taký, ako má muž, ktorý tuší, že prichádza o to, čo má v opatere, že zlým rozhodnutím dostane do nebezpečenstva aj svojich kolegov – a možno spôsobí ich smrť.
Na Oscara za vedľajšiu úlohu je nominovaný Barkhad Abdi, Tom Hanks si vyslúžil len nomináciu na Zlatý glóbus. Nepredvádza, čo všetko vie zahrať, z kapitánovej drámy nerobí divadlo – a americká akadémia si nie vždy všíma také tiché herectvo. Ak však tento v zásade minimalistický film dokázal divákov strhnúť, je to i jeho zásluha.
Obraz vzniká sám
Pri takýchto filmoch často býva otázkou, na čiu stranu sa režisér priklonil alebo či v snahe zostať korektný nezobrazil celú vec trochu pomýlene. Greengrass to vyriešil jednoducho, súdením sa evidentne nezaoberal. Vidno najmä jeho úsilie opísať jednu udalosť čo najpodrobnejšie a najautentickejšie. Lebo ak sa toto podarí, obraz – a prípadne aj nejaký odkaz v ňom – sa už pred našimi očami vytvorí sám.
Kapitán Richard Phillips je skutočnou postavou, vo svojej kariére už zažil krízové situácie, zväčša spôsobené živelnými katastrofami. No Greengrass film v úvodných titulkoch venoval otcovi.
Tiež pracoval na obchodnej lodi. Prácu režisérov považuje za statočnú a ak reflektuje naše dejiny, aj za nesmierne užitočnú. Vraví však, že práca lodných kapitánov je ťažšia, špeciálne dnes.
