Kto chce prežiť v zrýchlenom a chaotickom svete dneška, ten musí byť bystrý ako televízny Sherlock Holmes. Musí byť aj sociopat?
Slovensko sa dlhšie zdalo ako ostrov televíznych dôchodcov, ktorí zvládnu nenáročné oddychovky, no už menej zvládnu investovať do príbehov pozornosť. Takto sa ujala turecká telenovela, ale už nie seriál Homeland.
Výnimkou je britský Sherlock z dielne BBC, superrýchly seriál s valiacim sa rozprávaním, ktoré nedá šancu divákovi ani všetko sledovať. Zostáva len príbehom sa nechať strhnúť.
Moderný súkromný detektív zo súčasného Londýna je populárny možno práve pre to. Divákom sprostredkuje pocit istoty, je majákom v chaotickej súčasnosti. Scenáristu každopádne sťažnosti na rýchle tempo rozčuľujú.
„Nestíhate s dejom? Tak odložte telefón, nehrajte sa a radšej zbystrite,“ radí Steven Moffat, ktorý sa posťažoval, že Británia hlúpne. No byť v každom diele napred pred divákom nie je ani pre autorov jednoduché.
„Človek fikcii privykol. Kým v ére Shakespeara ste mohli vidieť jednu-dve divadelné hry za celý život, dnes len za deň vystriedate zo štyri-päť rôznych typov fikcie,“ uvažuje päťdesiatročný Škót, jeden zo stvoriteľov moderného Holmesa pre súčasné storočie.
Ako prežiť vlastnú smrť
A publikum k aktivite skutočne aj vyburcoval. Bolo to 15. januára 2012 v poslednej č asti druhej série, keď desať miliónov Britov sledovalo detektíva a jeho smrtiaci pád zo strechy na chodník.
Ako Sherlock narafičil vlastnú smrť? pýtali sa fanúšikovia a vysvetlenia zaplavili internet rýchlosťou konšpiračných teórií.
Boli vtipné, vynaliezavé – namiesto Sherlocka to mohla byť mŕtvola jeho nepriateľa profesora Moriartyho s natiahnutou maskou či iné telo bleskurýchle presunuté z márnice.
