Ak nie ste zaočkovaní proti džezu a občas si aj niečo vypočujete, tak pri indícii „súčasný biely džezový spevák“ sa pravdepodobne vynorí meno Kurt Elling (46), ktorý vystúpi v sobotu 8. marca vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.
Elling je totiž naozaj veľký a v istých „disciplínach“ vo svojej generácii neprekonateľný. Ide okrem iného o vocalese. Pri tomto spôsobe spevu sa otextovávajú pôvodne inštrumentálne linky (témy aj sóla), čo môže vrátiť osvedčeným skladbám nový život. Elling nadväzuje na Jona Hendricksa či Ala Jarreaua, najznámejších predstaviteľov vocalese.
Hovorí sa, že ľudský hlas je dokonalý nástroj, ale ak má taký byť, vyžaduje speváka so stopercentne fungujúcou hlavou a zrelými emóciami. Elling týmto všetkým disponuje. Navyše má imagináciu a literárny rozhľad, takže aj jeho podanie osvedčených jazzových štandardov je objavné a originálne.
Dôležitou súčasťou jeho vystúpení je scat. Ovláda ho dokonale, hladko využíva svoj štvoroktávový rozsah s presahmi do falzetu, neskutočné rytmické cítenie a techniku, hodnú špičkového be-bopového saxofonistu. Tie kombinuje s lyrickými klenutými pasážami, kde nechá vyznieť svoju mužnú farbu hlasu (tu ako keby doňho vstúpil duch Franka Sinatru) a zmysel pre dokonalú drobnokresbu vo frázovaní.
Ellingov životopis je oveľa menej dobrodružný ako jeho spev. Narodil sa v Chicagu v rodine kapelníka gospelového zboru, kde spieval a hral na niekoľkých nástrojoch. Štúdium teológie opustil pred poslednou skúškou, no akademické vzdelanie je citeľné v hĺbke jeho textov.
Prvý album vydal ako 18–ročný v najprestížnejšom jazzovom vydavateľstve Blue Note Records. Poslal tam demo nahrávky a hneď sa podpisovala zmluva. Samozrejme, nie nepodstatné bolo, že hral s triom uznávaného virtuóza, klaviristu Lawrencea Hobgooda, v ktorom účinkoval aj bubeník Paul Wertico (ex Pat Metheny Group). Odvtedy nahral desať ďalších albumov a každý z nich bol nominovaný minimálne na jednu Grammy, čo je v histórii najprestížnejších hudobných cien bezprecedentné.